Pred časom hladinu verejnej mienky rozbúril projekt tzv. chrámu Európy na Krahuliach. Nie preto, aby Slováci dávali najavo svoje spiatočníctvo a nepochopenie integračného vývoja. Naopak. Slováci dali podľa môjho názoru ústami kardinála Korca a následne viacerých skvelých publicistov najavo, že integráciu a globalizáciu všeobecne si nepredstavujú ako medový motúz, za ktorým sa skrýva novodobé antikresťanské ťaženie. Jasne sa totiž povedalo, že u nás je symbolom duchovného, kultúrno-civilizačného vzostupu dvojica apoštolov sv. Cyrila a Metoda, a nie guláš uvarený zo symbolov povytŕhaných z kontextu iných, cudzích, cudzorodých kultúr.

Čuduj sa svete, v inom prípade sa štátna správa poponáhľala. Vydala totiž negatívne rozhodnutie v súvislosti s osadením umelecky hodnotnej pamiatky – kríža, ktorý bol 26. novembra vztýčený pred sídlom diecézneho biskupa, prvého kardinála na Nitrianskom hrade! Tento kríž, ktorý bol posvätený za prítomnosti mnohých významných osobností a je darom otcovi kardinálovi k polstoročnému výročiu jeho kňazskej vysviacky, má pripomínať dvojtisícročné jubileum kresťanstva. Zhotovil ho popredný sochár Ján Kulich zo zváraného nerezu tak, aby priamo nadväzoval na tradíciu originálnych detvianskych krížov. Upevnený je na ňom korpus Ježiša, ktorý znázorňuje Kristovo utrpenie, ale aj oživotvorenie, teda nádej. Ako sa uvádza v sprievodnom texte ku krížu, ide o dar ”tých, ktorí nezabudli”.

Veľké jubileum 2000 je rozhodne príležitosť, ktorú si kresťania celého sveta musia pripomenúť. Je iba prirodzené, že si ho pripomína aj Slovensko a slovenský národ, ktorého etnogenéza priamo súvisí s prijatím kresťanstva. Kríž na Nitrianskom hrade, ktorý nie je muzeálnym objektom, ale živým sídlom biskupa, preto sa tam nemôže zastaviť čas a ani jeho obsah, teda dejiny, po umeleckej stránke patrí k tomu najkrajšiemu, čo v oblasti sakrálneho umenia u nás vzniklo.

Obe udalosti, legitimizácia stavieb s pochybným obsahom a prvé náznaky zákazov kresťanských pamiatok poukazujú na prehlbujúcu sa krízu našej spoločnosti a európskeho spoločenstva národov, z ktorého ktosi túži vytvoriť bezduchú, ľahko formovateľnú masu nákupcov módnych parfumov či konzumentov potravín podľa sugescie televíznych reklám. V takomto ovzduší je absencia aktívnej kresťanskej politiky v politickom systéme štátu neodpustiteľným prečinom voči budúcnosti krajiny. Potvrdzuje to aj príkaz na odstránenie pamiatky, ktorá má umeleckú hodnotu prvého významu. Oba príklady, ktoré som uviedol, sú jednoducho prejavom barbarstva.