Vidíme a vnímame, že sa tu opäť s väčšou nástojčivosťou ako doteraz ktosi veľmi chytrý pokúša obracať veci z nohy na hlavu. Má na to dobre preoranú, prekyprenú pôdu, veď komunizmus sa u našich pravoslávnych bratov postaral o viac ako sedemdesiatročnú, u nás polstoročnú duchovnú a mravnú devastáciu človeka. Hľa, pred nami sa črtajú lány od Berlína po Vladivostok. Zem volá po novej siatbe. Semeno zla sa už nevolá marxizmus-leninizmus. Semeno zla má iné, ušľachtilejšie mená, hoci je klonované z tých istých zdrojov. A tak bývalí presvedčení komunisti nemajú problém byť presvedčenými liberálmi a sociálnymi demokratmi, veď s otáčaním hlavy nemali nikdy problém. Otáčali ju od zjazdu k zjazdu, od inštrukcie k inštrukcii, vždy päť minút dopredu cítiac pád jedného funkcionára a nástup nového. A tak s rukou pevne pritisnutou na svojom ľavicovom, vždy pokrokovom srdci hľadia pekne hrdo na Západ, vždy pripravení vymieňajú si namiesto červených hviezd hviezdy žlté či biele, ochotní posluhovať komukoľvek, len nech sa to oplatí, pretekajú sa vo výpredaji národného majetku. A pritom si radi aj udrú, veď v udieraní boli vždy machri, najmä ak udierať je opäť legitímne, ak sa udiera do toho p r a v é h o , zaostalého, konzervatívneho.

Vtedy aj dnes sľubovali mnoho, najmä spravodlivosť a hojnosť na zemi. Najskôr všetkým podľa potrieb, teraz všetkým podľa ľubovôle. Núkajú šance každému, kto má len trochu dravosti a – vylezie vyššie po chrbte blížneho. Núkajú rozkoše, akých sa dotýkali azda iba rímski cisári v dobách najväčšieho úpadku. A žiadajú iba jedno: zaprite Ježiša Krista! Nie, nie, nezaprite ho, len ho vyznávajte potichu, tam – vo svojich kostoloch, za dverami, nelezte nám s ním do televízie a do novín, nepíšte o ňom básne a neskladajte pesničky.

A zatiaľ sa po dvetisíci raz v miliónoch sŕdc ešte vždy znova a znova rodí Spasiteľ sveta, Mesiáš. Nepostaví sa ani tentoraz na čelo revoltujúcich zástupov, ale oslobodí chudobných a trpiacich, upriamiac ich kroky po ceste, ktorou je On sám. Pozdvihne ich duchovné oči k šťastiu, ktorým nie je ani vstup do spoločenstva najbohatších krajín, ani vstup do agresívneho vojenského zväzku, ale naše zmierenie s Bohom.