V Ríme a Neapoli začali štátni prokurátori oficiálne vyšetrovania medzinárodného finančníka Georga Sorosa pre jeho osobnú účasť v špekulatívnom útoku proti líre, libre a iným európskym menám v septembri 1992. Rímsky štátny prokurátor Cesare Martellino oznámil, že jeho kancelária prikázala guardia di finanza, finančnej polícii, aby začal vyšetrovať Sorosov prípad. Okrem toho štátny prokurátor v Neapoli Antonio Guerriero začal sondovať do činnosti talianskej banky v čase peňažnej krízy. Aj Carlo Azegli Ciampi vtedajší guvernér centrálnej banky, aj Lamberto Dini, jej vtedajší generálny riaditeľ, sa stali napokon predsedami "technických" vlád, ktoré sú zodpovedné za radikálne krátenia rozpočtu a privatizáciu štátneho priemyslu. Špekulatívny útok zo septembra 1992 viedol ku katastrofálnej devalvácii líry asi o 30% a úplnému vyčerpaniu rezerv talianskej banky, ktorá použila 48 miliárd dolárov na ochranu líry - avšak celkom márne. Georgovi Sorosovi z devalvácie líry vyplynul zisk odhadom 282 miliónov dolárov a za dva týždne zarobil ďalších 1-2 miliardy dolárov pri devalvácii britskej libry. Táto kríza viedla napokon k zrúteniu európskeho menového systému.

Súčasné vyšetrovanie bolo urýchlené súdnou správou podanou v októbri 1995 Paolom Raimondim, prezidentom Medzinárodného hnutia za občianske práva Solidarita štátnemu prokurátorovi v Miláne, Ríme, Neapoli a Florencii. Medziiným súdna správa dokladá Sorosovu priamu účasť na útokoch proti talianskej líre a spojenie medzi vyprovokovanou devalváciou líry a tajným stretnutím, ktoré sa konalo 2. júna 1992 na palube jachty Jej Veličenstva, kráľovnej Alžbety II. Britannia, počas ktorého sa stretli vrcholní predstavitelia anglo-holandských bankárskych kruhov s ich talianskymi kolegami v prítomnosti kráľovnej, aby zosnovali totálnu privatizáciu talianskeho štátneho priemyslu a jeho predaj za znížené ceny.

V období od konca januára do začiatku februára 1995 jeden z autorov tejto reportáže, spravodajský dôstojník EIR U.S., Scott Thompson, podal sťažnosť spolu s niekoľkými vyšetrovacími agentúrami na Georga Sorosa. Sťažnosť obvinila Sorosa a manažéra jeho fondu Stanleya Druckemillera, že naliehali na hovorcu snemovne Newta Gingricha, vodcu väčšiny v snemovni Dicka Armeya a iných, aby donútili americkú štátnu pokladňu, aby prestala plniť svoje záväzky, a to by viedlo prezidenta Billa Clintona prijať návrh republikánskej strany a síce sedemročný vyrovnaný štátny rozpočet. V tom istom čase, keď Soros, Druckenmiller a spol. vyhlasovali, že nedôjde k chaosu na trhu alebo globálnemu hospodárskemu krachu, ak by štátna pokladňa prestala plniť svoje záväzky (účelom bolo znížiť nároky/pohľadávky a deficit), dôverné zdroje informovali, že Sorosove fondy špekulatívne predávali obligácie štátnej pokladne a nakupovali zlato. Dostali sa tak do pozície, pri ktorej sa mohli maximálne obohatiť z chaosu, ktorý by vznikol pri neplnení záväzkov štátnej pokladne. Potrebu vyšetriť celú vec vyvolalo podozrenie z úniku dôverných informácií z burzy a porušenia obchodných zákonov, čo by predstavovalo masívnu podvodnú manipuláciu trhu.

To však vôbec nebolo po prvý raz, čo došlo k vyšetrovaniu alebo potrebe vyšetrovania Georga Sorosa. Napríklad, 18. júna 1993 republikánec Henry Gonzalez (za Tex.), ktorý bol predsedom bankového výboru snemovne, požiadal Federálnu rezervu a Komisiu burzy cenných papierov (SEC), aby prešetrila Sorosa. Žiadosť vyplynula z kontextu prejavu kongresmana Gonzalesa, ktorý napadol používanie finančno-špekulatívneho nástroja, známeho ako derivatív:

"Prinajmenšom je v záujme federálnej rezervy a ostatných centrálnych bánk, aby do bodky pochopili metodiku manipulácie trhu s valutami, ktorú používa Soros. Veď v podstate sa pretekajú s pánom Sorosom v snahe manipulovať s hodnotou rôznych peňažných mien...

"V blízkej budúcnosti sa obrátim s otázkou na Federálnu rezervu a SEC, aby zrevidovali dopad činnosti pána Sorosa na valutový trh a určili tak, či je možné, aby jednotlivec ako pán Soros mohol manipulovať s trhom valút.".

George Soros je nielen jedným z megašpekulantov na svete, celý život do dnešných čias slúžil ako "poslíček" pre anglo-americký peňažný establišment, riadil ničivé operácie proti štátom Východnej Európy ako aj útoky na zvrchovanosť štátov a pritom bol zároveň advokátom legalizácie drog a eutanázie.

Tento, ako sa sám charakterizoval, "skrachovaný filozof" sa stal slávnym ako "finančný guru", keď sa v septembri 1992 konfrontoval s Bank of England a zničil britskú libru a taliansku líru, zarobiac na tom 1-2 miliardy dolárov, ako sa neskôr chvastal v tlači.

Soros prezradil roku 1993 v televíznom programe WNET, že myšlienku potopiť východoeurópske ekonomiky mu vnukol jeho otec, významný právnik z Budapešti.

"V podstate sa to začalo roku 1944, keď Maďarsko okupovali Nemci. Som Žid a ocitol som sa v nebezpečenstve života... Keď prišli Nemci, povedal mi, (Sorosov otec): Táto okupácia je nezákonná. Už neplatia normálne zákony. Budeš musieť zabudnúť na správanie sa v normálnej spoločnosti. Táto situácia je abnormálna." A všetkým nám vybavil falošné papiere. Každý sa zariadil inak. Mňa adoptoval úradník ministerstva poľnohospodárstva, ktorého úlohou bolo preberať židovské vlastníctvo, takže som odišiel s ním a privlastnili sme si tieto obrovské majetky. To bola moja totožnosť. Život je čudný, veľmi čudný. Mal som vtedy 14 rokov.”

Narodil sa v Budapešti roku 1930 a do Anglicka emigroval roku 1947. V Londýne sa stal obľúbencom Sira Karla Poppera, radikálneho pozitivistu, ktorý v päťdesiatych rokoch učil na londýnskej School of Economics, založenej fabiánskou spoločnosťou. "V tom čase som práve prišiel z Maďarska ovládaného Sovietmi a trápil ma rozdiel medzi uzavretým systémom, z ktorého som chcel uniknúť a otvoreným (t. j. Spojené kráľovstvo), v ktorom som chcel žiť. Veľmi som bol ovplyvnený Popperovou filozofiou, viac ako voľnotrhovými myšlienkami Fridricha von Hayeka. Školu som spravil za dva roky a tretí rok som musel čakať na doktorát. V rokoch 1952-53 som mal príležitosť odovzdať niekoľko esejí Popperovi a ďalej som rozvíjal svoje myšlienky, kým som pracoval najprv v Londýne a potom v New Yorku. Napokon som sa filozofie vzdal a venoval som sa zarábaniu peňazí."

V roku 1956 Soros odišiel z Anglicka do Spojených štátov. V Anglicku začal svoju kariéru v medzinárodnej arbitráži vo firme Singer & Fiedlander. V USA najprv pracoval pre F. M. Mayera & Co. a potom vo Wertheim & Co., žil v malom byte v Greenwich Village a tri roky strávil písaním filozofickej knihy, ktorú nazval Alchýmia financií. Nato sa on a Jim Rogers stali manažérmi portfolia firmy Arnhold a S. Bleichroeder Inc. Táto firma bola taká stará ako Rothschildova banková skupina. Už notoricky známe knieža Metternich dal prednosť Bleichroederovcom pred Rothschildovcami. Takže Bleichroederovský fond manažovaný Sorosom a Regersom mal "staré peniaze", vrátane priamych investícií britských Rothschildovcov -- hoci spolu to bolo nie viac ako 40 miliónov dolárov.

Roku 1969 sa Soros a Rogers priateľsky rozišli s firmou Arnhold a S. Bleichroeder Inc. a vzali so sebou aj niekoľko investorov (hodných asi 12 miliónov dolárov), aby vytvorili to, z čoho sa neskôr vyvinul Quantum Fund so sídlom na holandských Antilách, kde sa neplatili dane. Toho dňa sa Arnhold a S. Bleichroeder Inc. stali jedným z kustódov (druhý je Citibank N. A.) 5,5 miliard dolárov (teraz) hodného fondu Quantum Fund N.V. Bleichroeder bol naďalej jedným z hlavných brokerov pre Quantum Fund N.V.

Pokiaľ ide o jeho zakladajúceho partnera, Jima Rogersa, odišiel z firmy, keď Soros začal hrať prirýchlo a na hrane zákona zakaždým, keď si chcel zarobiť dajaký dolár navyše. Prvá, údajne nelegálna činnosť, vyšla najavo roku 1979, keď Komisia burzy cenných papierov zakázala Sorosovi manipulovať s papiermi firmy Computer Science. Soros podpísal súhlasný dekrét, v ktorom ani nepripustil svoju vinu ani nepotvrdil svoju nevinu. Computer Science Foundation tiež podala žalobu na Sorosa, ten ju urovnal mimo súdu, pričom zaplatil sedemmiestnu sumu. Hoci záležitosť urovnal, ako sme už povedali, ako občiansku, vyšetrovanie SEC bolo trestného charakteru. V tom istom roku 1979, keď sa po prvý raz Soros podrobil vyšetrovaniu SEC, založil aj svoju Open Society Fund, prvú z mnohých nadácií.

V roku 1981 po incidente so SEC Soros utrpel väčšiu stratu pri obchode s obligáciami. Došlo k 23% poklesu hodnoty fondu Quantum Fund N.V. Mnohí veľkí európski investori sa chceli stiahnuť, ale Soros im pohrozil ešte vyššími stratami na daniach, ak tak spravia. Ale bol nútený súhlasiť s tým, že vymení manažment fondu. Quantum fond a jeho stomiliónový ($) majetok bol rozdelený do asi 5 miliónových parciel, ktoré spravovali firmy ako Dreyfus Fund. Trvalo do roku 1983, než sa Quantum spamätal zo straty a o niečo dlhšie trvalo, kým Soros obnovil svoju kontrolu aj nad Soros Fund Management Group so sídlom v New Yorku.

V septembri 1992 bol už Soros medzi najväčšími špekulantmi proti britskej a talianskej mene, ktorí zničili európsky mechanizmus valutovej výmeny (European Exchange Rate Mechanism alebo ERM.)

Povrchnému pozorovateľovi by sa mohlo zdať, že primárnou obeťou Sorosových nájazdov na libru a líru bola Británia. Ale tak ako v mnohých iných prípadoch, keď ide o Sorosa, zdanie klame.

Odborní pozorovatelia tvrdia, že jeho skutočným terčom bolo Nemecko a potom Francúzsko -- kľúčové štáty v realizácii Eurázijskeho hospodárskeho oživenia, ktoré boli dosť silné nato, aby odolali ničivému pôsobeniu Britského impéria. Informované pramene tvrdia, že Soros asi dostával podrobné informácie -- údajne cez Geralda Corrigana, bývalého riadiaceho pracovníka Federálnej rezervy v New Yorku -- o tom, koľko je nemecká centrálna Bundesbanka pripravená minúť na podporu dvoch najslabších mien v tom období pred voľbami, o Maastrichtskej dohode, o európskej peňažnej jednote vo Francúzsku, čo sa uskutočnilo 19. septembra 1992.

Soros využíval špekulačné pôžičky, akumuloval 40 miliárd dolárov, aby Nemcov vyčerpal. Ale ako to urobil, zostáva tajomstvom. Po prvé, je tu skutočnosť, že špekulant ako Soros si môže požičať na maržu 5%, teda požičať si 1 miliardu dolárov len na 50 miliónov dolárov. Po druhé, Soros mal väzby na tie britské oligarchické kruhy (stelesnené Rothschildovcami), ktoré chceli podmínovať Bundesbank a súčasne usudzovali, že libra je nadhodnotená. Po tretie, Soros mal dobré linky vysoko špekulačného úveru u bánk ako Citibank N.A., ktorá je jedným z kustódov Quantumu. A po štvrté, americké spravodajské pramene obviňujú Sorosa, že má prístup k "horúcim peniazom" s pôvodom v Izraeli, politicky spojené s Eretzom Yisroel a cieľmi generála Ariela Sharona. To poskytuje isté stopy, ako sa Sorosovi mohlo podariť poraziť Bundesbank a zničiť ERM.