Neustále rastie medzinárodný nátlak, aby sa objasnila tajomná séria ochorení, - mnohých so smrteľným koncom, - aké postihli najprv stovky veteránov vojny v Perzskom zálive a najnovšie zasa vojakov NATO vo vojenskom nasadení na Balkáne. Carla Del PONTE, hlavná žalobkyňa haagskeho tribunálu OSN pre vojnové zločiny, má úradne skúmať, do akej miery aj civilné prostredie v bývalej Juhoslávii je ešte hroznejšie vystavené následkom vojenských operácií NATO. Vlády v Ríme a v Bruseli súčasne vyzvali svojich partnerov z NATO, aby na zasadaní NATO predložili na rokovací stôl všetok dostupný materiál o zdravotne nebezpečných následkoch vojnových operácií. V Taliansku, kde na jar budú voľby, medzitým smrť šiesteho balkánskeho veterána na rakovinu vyvolala skoro až panický nepokoj. Skoro dva tucty ďalších prípadov eviduje vojenská prokuratúra. Aj Belgicko a Francúzsko registrujú chorých pacientov na rakovinu, ktorí sa vrátili z Balkánu.

Američania v Bosne a Kosove dovedna vypálili viac ako 40 000 striel, ktorých jadro pozostávalo z veľmi ťažkého uránu 238, ktorý im dodáva mimoriadnu prienikovú silu cez každý pancier. Tento materiál je nebezpečný predovšetkým preto, lebo pri údere nadobúda ešte väčšiu tvrdosť. Takto extrémna kinetická energia nakoniec rozpráši urán 238, a tak vzniká aerosol, - vzdušný alebo plynný oblak, v ktorom sa vznášajú suspenzie, rozptýlené drobné častice pevných, tuhých alebo tekutých látok, z ktorých sa skladá atóm, - s toxickým, otravným kysličníkom uránu, ktorý, - keď vdychujeme alebo len cez poranenia sa dostane do organizmu, napriek svojej nepatrnej rádioaktivite môže totálne zvýšiť riziko ochorenia na rakovinu. So zreteľom na nevyjasnené dlhodobé následky z U 238, s mnohoročným polčasom rozpadu, trvajúcim 4,5 miliardy rokov, experti, pracovníci z odborného výskumu, už dlhé roky varujú pred uránovými strelami, ktoré patria do štandardného výzbroja jednotlivých členov NATO. Nemecké jednotky KFOR, medzi ktorými sa na reprezentatívnej vzorke výskumov doteraz neobjavil ani jeden prípad balkánskeho syndrómu, - skupiny spoločne vystupujúcich príznakov, ktoré zvyčajne opätovne sa vyskytujú pri rôznych chorobách, - zaznamenali vo svojom priestore nasadenia v Kosove len päť zón ohrozených uránom, v ktorých sa môžu slobodne pohybovať iba v ochrannom obleku a v kyslíkových maskách. Civilné obyvateľstvo, na ktoré sa zameriava haagsky tribunál, nemá takúto ochranu a veľmi často nie je ani zodpovedne informované o nebezpečnom stupni ohrozenia z uránového žiarenia.

Fyzik a bývalý expert americkej armády na uránové zbrane 51-ročný Doug Rokke má dlhoročné skúsenosti v oblasti biologických a chemických bojových látok. Bývalý spolupracovník projektu s ochudobneným uránom (OU) rozpracoval úradné predpisy o zaobchádzaní s uránovou muníciou. Dnes bojuje za odškodnenie pre veteránov vojny v Perzskom zálive.

Odpoveď Douga Rokkeho: Rozsiahle rádioaktívne skúšky materiálu, ktorý sme skúmali, - tých amerických tankov a vozidiel, ktoré omylom boli zasiahnuté uránovými strelami. Tak isto sme dôsledne neprehliadali tých ľudí, ktorí všetko prežili. Nezostali nijaké písomné bezpečnostné opatrenia, okrem upozornení ako sa správať, každému, kto sa k takémuto vraku priblížil, okrem povinného nasadenia kyslíkovej masky a ochranného odevu. A mnohým z tých, ktorí ochoreli, neposkytli ani základnú lekársku pomoc.

- A v čom spočívala Vaša úloha?

- Neutralizovať ožiarené ruiny. Námornou cestou sme do USA dopravili 24 zasiahnutých objektov, a tam v Barnwelli, v Južnej Karolíne, sme ich neutralizovali. Zvyšok, ktorý bol priveľmi ožiarený, aby sme ho mohli bezpečne prepraviť, sme zakopali do púštnych pieskov v Saudskej Arábii.

- Čo sa stalo s výzbrojou, ktorá bola zničená uránovými strelami v Iraku a v Kuvajte?

- V Kuvajte dve súkromné americké firmy hneď po vojne podujali sa odstrániť tento neporiadok. Prakticky to znamenalo, že rádioaktívne odpadky jednoducho pozvážali na ”cintorín”, obrovskú haldu materiálu. V Iraku ešte všetok materiál zostal široko-ďaleko porozhadzovaný na otvorenom teréne a doteraz ho nezakopali.

- Prečo nechali nezakopané takéto zbrane, ktoré sú okrem toho veľmi nebezpečné?

- Keď taká strela zasiahne cieľ, až na 70 percent sa jej masa zmení na vysoko toxický, otravný prach, ktorý sa môže vdychovať a dostať ústami a cez rany do tiel, kde môže mať žiarenie smrteľné následky. Nebezpečenstvo pretrváva ešte dlho po zakončení vojenských nepriateľských akcií okolo kontaminovaných vrakov alebo do vzduchu vyhodených bunkrov.

- Úradne sa ešte stále tvrdí, že rozpad uránu 238 je to isté, ako prirodzené žiarenie v záhradke pred domom.

- Ale nikto nemá rozložených 50 kg uránu na svojom malom pozemôčku! Pri bojových operáciách proti pancierovým vozidlám americké prúdové, tryskové lietadlá vypália 3900 takýchto striel za minútu. To znamená asi 20 kg rádioaktívneho materiálu za sekundu. V Kosove vystrelilo NATO asi 31 000 týchto projektilov, v Bosne to bolo 11 000 striel. A keďže zvyčajne sa neodstraňujú, deti zbierajú toxické pozostatky, čo je teraz bežnou každodennou vecou. A samopašne i úmyselne sme zamorili celé kraje: Skrátka to, čo sa stalo, je zločinom proti Bohu i ľudskosti!

- Madeleine Albrightová, ako ministerka zahraničných vecí USA, zakončujúc svoju kariéru, jednostaj tvrdí, že nemáme bezpečné poznatky o súvislostiach medzi použitím uránovej munície a jej priamom vplyve na leukémiu, prejavenie sa veľmi ťažkej choroby, ktorá je charakterizovaná nádorovým bujnením leukocitov, bielych krviniek v krvi, dôsledkom čoho je ubúdanie červených krviniek, a teda anémia, málokrvnosť.

- Už dlho pred vojnou v Perzskom zálive sa varovalo prakticky používať uránovú výzbroj a upozorňovalo sa na jej možné následky. Ale po prvý raz roku 1994 na žiadosť Pentagónu sa vyvinul náš Projekt, - obsiahly školiaci a bezpečnostný program, - ktorý obsahoval aj odporúčania pre lekárske zákroky a ako sledovať možné obete rádioaktívneho žiarenia. Dôstojníci NATO, - aj z Nemecka, - sa na tom priamo zúčastnili. Odporúčania sa však nikdy dôsledne neuplatnili v praxi.

- A to ani napriek tomu, že išlo o odporúčania z najvyšších miest?

- Lekárska starostlivosť podľa našich smerníc by mala spätne pokryť viac tisíc bývalých amerických vojakov, čo v prípade priamych následkov vplyvu uránovej munície na ochorenia by predstavovalo výdavky a odškodnenie, by išlo do výšky miliónov dolárov.

- Ale podľa vyjadrenia úradu pre veteránov z 3. januára tohto roku (2001) týka sa to iba 63 osôb, ktoré ochoreli na následky uránového žiarenia.

- Je to tak, pretože Pentagón zamedzil široký lekársky výskum a celú vec dotiahol do závozu, takže nenašli sa nijaké dôkazy o zdravotných rizikách pre vojakov, ktorí boli vystavení žiareniu uránovej munície. Príslušný rezort ministerstva doteraz popiera, žeby existovala takáto súvislosť.

- A je takýto vzťah vedecky dokázaný a preukázateľný?

- Indície sú usvedčujúce.

- Má Váš pracovný tím, ktorý bol roku 1991 nasadený, nejaké chorobné následky?

- Boli to ojedinelí prípady?

- Vari sotva. Priamo pri odpratávacích prácach bolo zasiahnutých asi sto ľudí. Väčšina z nich je chorá a ja sám mám dýchacie ťažkosti. Môj osobný lekár mi zistil ”problémy s pľúcami spôsobené vdychovaním uránového prachu.” Minulý týždeň najprv sme pochovávali môjho priateľa, ktorý bol poverený odviezť materiál. Dnes z tohto nášho kolektívu nežije dvadsať ľudí.

V Juhoslávii dokonca použili zbrane vyrobené z ochudobneného uránu (OU). Ten je o 40 % menej rádioaktívny ako prírodný urán. Prírodný urán je rádioaktívny a je v podstate zmesou U 235 a U 238. Urán 235 je alfa a mierne gama rádioaktívny a U 238 je málo rádioaktívny. Pri výrobe jadrového paliva a náloží do A-bômb je nutné pre štepnú reakciu prírodný urán obohatiť uránom 235 a zvyšok je tzv. ochudobnený urán (OU). Ten je odpadom pri výrobe obohateného uránu pre jadrové elektrárne a bomby a strely Je veľmi ťažký, a preto sa používa na výrobu OU striel, ktoré prenikajú aj cez pancier. Tie pri použití vybuchnú, pri čom sa vytvoria také vysoké teploty a podmienky na vytvorenie zlúčenín uránu, oxidov (zlúčenín oxygénu, kyslíka s inými prvkami), nitridov (kombinácie zlúčením kovu s kyslíkom) a iných, ktoré sú veľmi toxické a vždy rádioaktívne. Pretože OU obsahuje časť U 235 je alfa rádioaktívna s mnohoročným polčasom rozpadu pre človeka praktickým trvalým rádioaktívnym pôsobením.

Pretože pri alfa rádioaktivite (alfa rozpade) ide o vystreľovanie, vyžarovanie (emisiu) alfa častíc, čo sú jadrá atómu hélia, ľahko sa pohltia už na krátkych vzdialenostiach a sú pre človeka zvonku prakticky neškodné. Horšie je to v tom prípade, keď sa častice OU po výbuchu rozptýlia do vzduchu, vody a celého prostredia v podobe prachových častíc a vdychujú. Potom sa môžu dostať do strategických orgánov ľudského tela, mozgu, kostnej drene a ostatných, kde sú mimoriadne nebezpečné a tam svojou rádioaktivitou môžu umožniť vznik najrozličnejších foriem rakoviny, najviac však krve, leukémie. Vyžarované alfa-častice v tele majú okrem toho najväčšiu biologickú účinnosť, sú totiž ťažké a svojím elementárnym nábojom pôsobia v bunkách na dlhé vzdialenosti. To zväčšuje ich ohrozovanie jadier buniek a vedie k ich genetickej premene na bunky zhubné. Okrem toho sám urán ako ťažký kov je toxický a jeho pôsobenie nie je doteraz dostatočne prebádané. I keď je zmeraná alfa rádioaktivita bômb a projektilu zdanlivo neškodná pre obsluhujúci personál, je ochudobnený urán (OU) nebezpečný pri jeho spracovaní a v podobe rozptýlených častíc v zbombardovanom prostredí. Ak sa dostane do organizmu, tak potom je každý živý tvor vystavený riziku, že nastane jeho rakovinové ochorenie, a to už po celý život so zreteľom na veľký polčas rozpadu.

Vojaci boli nútení dlhšiu dobu pohybovať sa v oblastiach zamorených prachom ochudobneného uránu (OU), a preto sa prejavilo omnoho účinnejšie, ako ukázali početné prípady leukémie talianskych, francúzskych a ďalších vojakov NATO, ktorí tvoria ochranné zbory v Kosove a v častiach bývalej Juhoslávie, ktorí zomreli na leukémiu. O civilnom obyvateľstve, ktoré žije v zamorenej domovine, sa nik nezaujíma. A to už za nijakých okolností v takomto prípade nemôže byť náhoda!