Ján Sojka

Kultúra a pakultúra

V tejto krátkej úvahe ide o vzťah kultúry a pakultúry. Chcem poukázať na ich najvšeobecnejšie a podstatné znaky, aby som potom opäť stručne, mohol poukázať na masívny rozvoj pakultúry, ktoré kvalitatívne mení poslanie kultúry prostredníctvom deformovania jej sociálneho, estetického, poznávacieho a mravného vplyvu. Tým aj jej cieľ ako i prostriedky, prestávajú plniť sociálne pozitívnu rolu. Ďalej chcem ”premostiť” zmenu kultúry v pakultúru a nakoniec poukázať na dôsledky, ktoré spôsobuje v osobnosti človeka i v jeho spoločenskom smerovaní. Pakultúra v súčasnosti stáva sa významným prostriedkom samorozpadu osobnosti i spoločnosti.

Pod kultúrou v najširšom slova zmysle, rozumieme všetky skutočnosti, spôsoby, výtvory tela a ducha, ktorými človek mení hmotný a duchovný svet i seba samého tak v minulosti, v prítomnosti i v budúcnosti. Ona je obsiahnutá v hodnotách človeka, v jeho myšlienkach, slovách, predstavách, vo fantázii človeka, v jeho konkrétnych činoch, v najrôznejších dielach tela i ducha ako istá kvalita, vývojový stupeň vyspelosti, v ktorom sa duch človeka, premieta do diel človeka a ako kultúrne dedičstvo prechádza na ďalšie generácie a zhodnocuje ich.

V tomto zmysle má kultúra významnú výpovednú hodnotu o tom aký bol, je a bude človek, resp. ľudia, ich charaktery, úroveň duchovného a hmotného života, ich schopnosti v kladnom alebo v zápornom slova zmysle.

Kultúra v pravom slova zmysle, má podnecovať vývoj človeka k dobru hmotnému i duchovnému, k ľudskému porozumeniu a k vzájomnej integrite ľudského spoločenstva na základe

historicky overených mravných noriem, spravodlivosti ai.

Na druhej strane, ak sa kultúra odvráti od všeobecného dobra, spravodlivosti, spolupráce, môže pôsobiť aj opačným smerom. Cez egoizmus, chamtivosť, nespravodlivosť, môže deformovať vzťahy a predstavy o dobre, spravodlivosti a viesť k najrôznejším napätiam, nepriateľským postojom, k vykorisťovaniu či zneužívaniu slabších atď. Vtedy kultúra prostredníctvom negatívnych mravných zmien v osobnosti (egoizmus, nadradenosť, nespravodlivosť, bezohľadnosť, neúcta ai.) prestáva plniť pozitívnu rolu v duchovnom vývoji, ktorý sa prenáša do všetkých oblastí duchovnej a hmotnej kultúry, do ľudských, národných i medzinárodných vzťahov.

Kultúra, ktorá stratila pozitívne poslanie, napomáhanie k dobru, k pokroku v duchovnej a hmotnej existencii človeka, hovoríme pakultúra. K nej človek v myslení, konaní, názoroch, v hospodárskom smerovaní ai. sa dostáva tak, že na samotnom začiatku zmení svoj postoj k Dobru – k Bohu. Prostredníctvom Desatora (náboženstva) človek neoptimalizuje len svoj vzťah k Bohu, ale i k človeku. Nie je možné veriť, dôverovať Bohu a zle sa chovať k svojim blížnym.

Ak človek opustí Boha, sám v svojej duši i vo svojich činoch zaujme Jeho miesto. Sebazbožstvením dochádza v osobnosti k podstatným zmenám. Rozum slúži sebazbožstveniu – tomu, čo mi (egoisticky) vyhovuje a to aj bez ohľadu na dobrá iných, na spravodlivosť vo vzťahu k iným. Preto schvaľuje aj klamstvo, podvod, nespravodlivosť, vyvyšovanie sa nad iných...

Cit pre sebalásku, stáva sa sociálne ”slepý”. Namiesto nežistnosti, dobromyselnosti, ohľaduplnosti k iným, je mu bližšia túžba po dobrách iných (závisť), ktorá ak sa nemôže realizovať, mení sa na nenávisť, nepriateľsky alebo bezcitný komerčný postoj, Vzťah k iným na konkurenčný a zvecňuje sa...

Vôľa sa stáva otrokom sebalásky a prechádza od cieľov všeobecne prospešných, k cieľom osobným, egoistickým a to aj vtedy, ak sa pritom klame, zneužíva a okráda ten, kto je na mne závislý...

Tak sa z človeka vytráca sociálnosť. Pozornosť namiesto duchovného zdokonaľovania sa prenáša na budovanie vonkajšieho lesku, službu ”zlatému teľaťu.” Preto tejto úrovni devastácie ducha, vyhovujú tržné vzťahy, ”tržné mechanizmy”. Blížny sa zmenil na pracovnú silu, na tovar a ako taký, zaraďuje sa medzi ”výrobné náklady”...

A kde je pakultúra? Tá to všetko odobruje, schvaľuje, propaguje. Chce z každého naivného lakomého ”urobiť milionára” prostredníctvom masmédii, najrôznejšej reklamy, hoci každému mysliacemu človeku musí byť jasné, že je to podvod, v ktorom chamtiví ľudia vystupujú ako autori i hráči tragikomédie, pri ktorej sú okrádaní. Ľudia namiesto statočnej práce, chcú získať majetok, peniaze v lotérií a ...”byť šťastní”...

Pakultúra manipuluje najrôznejším spôsobom so vzťahom človeka k sebe samému, napr. s jeho výzorom. Je mnoho súťaží, v ktorých sa vyzdvihuje ľudská krása, sila, šikovnosť tela a robí sa z nej obchodný artikel, dominantná vlastnosť človeka, pričom sa ponecháva stranou celková hodnota osobnosti, úroveň jeho kreativity, jeho prínos ku kultúre tela a ducha v širšom slova zmysle. Napr. kráľovná krásy zarobí za večer neraz viac, ako lekár za päť rokov práce. Výzorová a výkonová manipulácia s ľudským výzorom či výkonom, patrí k veľmi výnosným obchodom. Ľudskú krásu, vo veľkej miere i silu (zručnosť ako vrodený predpoklad) dostal človek darom...

Láska ako najušľachtilejší ľudský cit, pretvára sa na funkciu tela. Upiera sa jej duchovný rozmer. Znižuje sa na vášeň, s ktorou môže človek manipulovať bez záväznosti a zodpovednosti. Predajná láska patrí v súčasnosti k najprosperujúcejším obchodom. Láska pritom je tak dôležitá, že pri dlhodobej nemožnosti milovať a byť milovaný, stráca človek svoju normalitu...

Ďalšou skutočnosťou a manipuláciou prostredníctvom pakultúry, je narábanie s pojmami sloboda a demokracia. Nielen že tieto pojmy sa odtrhujú od znalosti veci, od povinnosti pravdivej informácie, od zodpovednosti za voľbu svojho konania, ale používajú sa zmanipulovane tak, že v praxi vytvárajú hodnotovú a poznávaciu anarchiu. Z ľudí sa stávajú konzumenti a tovar. V tomto smere sa zneužívajú hlavne mladí ľudia, ktorí sú neskúsení a manipulujú s nimi žongléri slova (ktorí sľubujú všetko možné a nemožné), ktorí tak vo Veľkej francúzskej revolúcií i vo Veľkej októbrovej revolúcii zo slobody, rovnosti a bratstva, z triednej spravodlivosti ai. porobili najodpornejšie zločiny a zvlášť posledná zanechala za sebou desiatky miliónov mŕtvych a diktatúru, akej si ľudstvo nepamätá...

Táto manipulácia cez masmédia smeruje k urobeniu z príslušníkov národa občana –bezdomovca, ktorý nemajúc národné korene, stáva sa konzumentom a tovarom bez mená a bez tváre...

Pakultúra prostredníctvom ”zlatého teľaťa” a masmédií, narába s túžbou človeka byť bohatý a mať sa dobre. Používa k tomu najrôznejšie triky, podvody, súťaže (o milión, o dom, o auto, o zájazdy), aby nalákala ľudí, aby si kupovali losy, ten či onen tovar, investovali svoje peniaze často do podvodníckych akcií, ktorých cieľom je buď dopredať tovar, ktorý bude skoro po záruke, dopredať ”nepredajné zásoby”, na sklade alebo jednoducho okradnúť dôverčivých ľudí ai. Ich cieľom je zarobiť a urobiť z človeka manipulovateľného konzumenta. Vždy sa mu nahovára, čo má robiť, čo kupovať, koho voliť, aby sme vstúpili do vysnívaného raja...

Keď raj neprichádza, opäť prostredníctvom manipulácie cez média, nájde sa ”čierna ovca” – jednotlivec či skupina, ”ktorá je za to všetko zodpovedné...” Jej sa ”prišívajú nielen objektívne nedostatky, ktorých sa sporadicky dopúšťa každý človek, ale zvalia sa na ňu i vlastné chyby, vlastná

neschopnosť, keď neplníme sľuby. Do tejto manipulácie sa zapájajú nielen národné, ale aj nadnárodné sily, skupiny, pravda nie zadarmo...

Stručne a neúplne môžeme konštatovať, že prienik pakultúry do kultúry demoralizuje ľudí, hlavne prostredníctvom ”zlatého teľaťa”. Ono mení obsah pojmov o dobre, pravde, spravodlivosti, slobode, statočnosti, o práve a povinnostiach, o láske a zodpovednosti ai. tým, že im dáva falošný obsah, že klame ako had Evu v raji.

Ľudia, ktorí tejto falošnosti uveria, tak ako Eva, sú podvedení, oklamaní, obkradnutí a z národne vykorenených jedincov sa stáva manipulovateľné stádo.

Pakultúra totiž spôsobuje:

1. Animalizáciu človeka tým, že zdôrazňuje dominanciu starostlivosti o telo. Pred mravné normy, kladie pôžitky tela na úkor dobra človeka, jeho schopnosť chápať iných, vedieť pre nich robiť dobre odpúšťať im a pod.

2. Zbavuje človeka sociability, ktorý namiesto lásky a ľudského porozumenia, spolieha sa na ”zlaté teľa”, lebo za peniaze je možné kúpiť všetko a každého. Človek prestáva byť inému bratom, priateľom, ale stáva sa konkurentom. Majetok spôsobuje nerovnosť, nerovnosť väčšinou nespravodlivosť, tá neistotu, ktorá vyvoláva nedôveru k iným...

3. Vedie k irracionalite pri pohľade na seba, iných, na svet. Vyradením, oslabením duchovno-mravných hodnôt, je osobnosť neúplná. Nevie vysvetliť ani pochopiť seba samého, iných, sociálne procesy, historické zmeny, patologické formy správania... Ale preto, že ich musí nejak vysvetliť, utieka sa k jednostrannosti, i irracionalite. Táto raz spočíva v dominancií tela (...má to v génoch, je to fyziologická či patologická potreba...), inokedy sú to peniaze, za ktoré možno kúpiť všetko, alebo užitočnosť, ako hlása pragmatizmus atď. Pretože irracionalitou nebolo možné zvládnuť v minulosti také zložité procesy ako boli napr. Veľká francúzska revolúcia, Veľká októbrová revolúcia, dochádzalo k násiliu, rozvratu i všetkého konštruktívneho, k triednemu boju, triednej nenávisti, pomste, k irracionálnym ”mravným” zásadám revolúcie, ktorými chcel odmravnený človek zvládnuť situáciu.

4. Zneschopňuje človeka riešiť, zvládnuť zložité individuálne životné situácie ako sú choroby, neúspechy, citové, finančné a iné krízy. V týchto situáciách buď sa človek snaží kúpiť si ľudí – ich služby, alebo je k ním agresívny a snaží sa ich vynútiť násilím, ale keď i táto možnosť zlyhá, hľadá riešenie v nejakej forme sebazničenia.

5. Zbavuje človeka dôvery v budúcnosť. Človek, ktorý apriórne neverí v dobro zo strany iných, nemôže iným ani dôverovať. Keď nedôveruje, nemôže mať istotu a je plný obáv, strachu, podozrievania a chová sa paranoidne. Preto nie je spôsobilý ani milovať a riešiť svoje životné situácie za pomoci komunikácie a dorozumenia sa s ľuďmi.

Z týchto zložitých situácií uniká často pomocou alkoholu, drog, prejedania sa, pochybnými ”úletmi” k predajnej ”láske” alebo k iným scestným formám existencie. Tak či tak, ide ďalej buď cestou sebazničenia, ale tiež sa môže stať, že ako stratenú, zblúdilú ovcu, nájde ho Dobrý pastier...

x x x

Náuka o mravnosti bola prvá veda, ktorú začal rozvíjať človek. Všetky vedy neskôr (filozofia, právo, výchova ai.) implantovali do svojich špecifických poznávacích systémov aj náuku o mravnosti. Kultúra ako spôsob existencie človeka, ako spôsob sebapremeny a premeny sveta, tiež v svojich jednotlivých oblastiach a druhoch, transformovala mravné normy tak do výtvorov tela – hmotného sveta ako aj do rozvíjania svojho ducha a jeho výtvorov.

Človek na nižšom stupni rozvoja, aby prežil, každý musel pracovať, musel spolupracovať s ľuďmi vo svojom okolí. Aby spolupráca i vzájomné vzťahy boli dobre, museli byť mravné, mať pravidla (prikázania) mravnej korektúry. Tak aj kultúra tela i ducha, rástli vzájomne.

Pakultúra je parazitom kultúry: zneužíva jej prostriedky duchovné i hmotné, pravda v závislosti na odmravnení jej tvorcov. Vysoký stupeň výroby spotrebných statkov, v nebývalej miere uľahčil pakultúre existenciu sociálneho a hmotného parazitizmu. Vrchol v súčasnosti predstavuje organizovaný zločin, ktorý ako huba súčasnej spoločnosti prisal sa na kultúru v najširšom slova zmysle. Zneužíva poznatky takmer všetkých vied, aby manipuloval s človekom a prostredníctvom manipulácie, urobil ho ”zrelým” na zneužívanie.

Pakultúra ako nemravná forma kultúry, preniká skrz naskrz celý svet. Predstavuje svojskú kultúru existencie, vlastnú zločincom všetkých druhov a oblastí a tzv. tržnému mechanizmu, ktorý robí z ľudí tovar. I politika, praktická morálka vo veľkej miere, ďalej právo, výchova, kultúra (až na výnimky) sa ”stovarujú”, predávajú a kupujú... Robí sa to pravda pod heslami pokroku, modernosti, slobody ai., aby sa navonok udržalo zdanie spravodlivosti, mravnosti a rozvoja, Je to svojim spôsobom gala program, ktorého cieľom je zabávať cestujúcich, aby nezbadali, neuvedomovali si, že loď súčasného sveta sa začala potápať.

Ján Sojka