K nesporným otázkam súčasného slovenského života patrí aj fenomén slovenského zahraničia. Takmer 250 rokov možno vnímať ako periódu postupného obsadzovania všetkých kontinentov aj príslušníkmi slovenského národa a nespornou je aj skutočnosť, že patria k integrálnej súčasti slovenských národných dejín a života vôbec. Tejto zásade otvorila dvere Matica slovenská, ktorá po boľševickej ére rozdeleného slovenského sveta hneď roku 1989 osvedčila, že všetci Slováci na svete tvoria jednu nedeliteľnú národnú, duchovnú, kultúrnu i spoločenskú jednotku, ktorá už pred vyše 1100 rokmi prispela svojím dielom do civilizácie Európy. Počiatok našich národných i duchovných dejín, koreniaci v cyrilo-metodskej tradícii, sa niesol a nesie ako spiritus movens slovenského zahraničného života, aj keď po roku 1948 sa mu najmä v socialistickej Európe upierali prirodzené vplyvy a práva.

Obnovená Matica slovenská a obnovená slovenská štátnosť, na čom má neodmysliteľnú historickú zásluhu najmä povojnový slovenský exil Európy, USA, Južnej Ameriky, Kanady a Austrálie, mala a má teda nielen procesnú, ale i etickú povinnosť konať tak, aby sa základné predpoklady národno-ochranných a národno-integračných krokov prehlbovali v čo najrozmanitejších polohách spolupráce slovenského sveta a ”svetového” Slovenska.

Nezaškodí si pripomenúť, že mimo nás žije na zemeguli do 2 700 000 ďalších občanov, ktorí sa môžu hlásiť k národným, duchovným i historickým koreňom Slovákov a nastáva teda etapa koordinovanej, ale i citlivej fázy vzájomného prepojenia. Slováci žijú vo vyše 25 krajinách sveta, zväčša vo vyspelých kultúrach, civilizáciách a demokraciách a mnohí sú sústredení vo vyše 60 spolkoch a združeniach, ktoré viac či menej spolupracovali a vytvárajú väzby na materskú krajinu.

Do pádu posledného režimu, aj keď takmer 50 rokov pod jeho kontrolou, sa popri pražských centrách, založených výlučne na strategicko-politickej báze (Československý ústav zahraniční), problematikou slovenského sveta zaoberala - okrem ŠtB - Matica slovenská. Tej sa povolilo čiastočne vstúpiť aj do tzv. kapitalistického prostredia, avšak aj za cenu, že v jej persónach mala štátna bezpečnosť a informačná sieť svojich spolupracovníkov, z ktorých sa niektorí i dnes uchádzajú o angažmán v tejto činnosti...

Treba aj na to myslieť, že vzťahy MS k slovenskému svetu sú v matičnej sieti prierezové a pokrývajú značnú časť jej subjektov: SNK v PS, PNK MS, Historický a Literárny ústav MS, Domy MS a Miestne odbory MS, pričom zo Zákona NR SR č. 68/1997 pre starostlivosť o národné povedomie Slovákov je vytvorené samostatné Krajanské múzeum MS a jeho kultúrne, duchovné, vedecké či spoločenské styky priamo pri sekretariáte jej predsedu a správcu. Toto povýšenie sektora slovenského zahraničia na najvyššej protokolárnej i odbornej či vedeckej úrovni svedčí o prístupe Matice slovenskej k slovenskému životu mimo územia SR.

Tradičné matičné kontakty, ktoré sa výrazne rozmohli už v 30. rokoch nášho storočia a pretrvávajú dodnes, si vyslúžili neodmysliteľný kredit medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a napriek viacerým úskaliam a polemikám najmä po roku 1948 si slovenské zahraničné komunity nachádzajú cestu k Matici slovenskej i naopak. Matica slovenská nepristupuje k tomuto rezortu len ako profesionál a tradicionalista, ale ako fenomén, ktorého morálnou a etickou povinnosťou je podať ruku a prijať ruku každého, kto to dobre myslí so slovenským národom na celom svete. A že medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí je mnoho Neslovákov, spoločných priaznivcov a sympatizantov, o tom niet pochýb.

Cennou je i skutočnosť, že po roku 1990 sa vlády i parlamenty začali viac zaujímať o slovenský svet a ten sa nezačal odplácať len zvýšenou podporou slovenskej národnej a štátnej emancipácie (západná Európa, USA, Kanada, Južná Amerika, Austrália), ale i rastúcou krivkou ich návratov z ”vyhnanstva”. Kým bývalé zriadenie venovalo osobitnú pozornosť tzv. socialistickým krajinám, teda tam žijúcim Slovákom, uplynulých desať rokov znamená pre MS celosvetový presah a kontakt na všetko, čo vedecky, historicky, umelecky, spoločensky i politicky reprezentuje slovenský zahraničný život. Navyše pod jej egidou sa začali po roku 1990 obnovovať a rodiť matičné hnutia v Juhoslávii, Chorvátsku, na Ukrajine, v Poľsku, ale i v USA, na Novom Zélande a inde. Dve matičné kultúrne a informačné strediská v New Yorku (USA) a Toronte (Kanada), pripravujúce sa v Buenos Aires (Argentína), ako i pretrvávajúca Zahraničná Matica slovenská založená J. C. Hronským v roku 1954 v Argentíne, dokazujú živú sieť matičného fenoménu ako odborného, spoločenského, i etického vzťahu nezávislých národno-obranných a národno-ochranných subjektov Slovákov vo svete. A nielen to. Spolupráca s takmer ďalšími 50 spolkami a združeniami po svete, slovanskými Maticami a spolkami zaoberajúcimi sa ochranou národnej identity iných národov, dokazujú, že ide o faktor hodný nielen národného, ale i medzinárodného povšimnutia. Plodnosť celosvetového matičného diela je citeľná, aj keď sa rodia tlaky, ktoré by ju rady nielen absorbovali, ale i pohltili, pritom si je MS vedomá, že nové pomery a celosvetový návrat Slovákov domov, nech je to už z ktoréhokoľvek kúta sveta, si vyžadujú nové exekutívne riešenia - pobyty, ekonomika, ochrana zdravia, zamestnanosť, sociálne zabezpečenie, náprava krívd, majetkové pomery a podobne, ktoré musí zabezpečovať štát.

Je nesporné, že v civilizovanej krajine na výskum, vedu a dokumentáciu, ktoré musia vychádzať z pluralitných a nezávislých zásad, sú erigované nezávislé i neštátne subjekty, poverené touto povinnosťou a činnosťou tak, aby sa dal priestor každému problému a nevystavovali jeho riešenia štátnej ideológii alebo doktríne. Skúsenosti z komunistického riešenia starostlivosti o Slovákov v zahraničí, ich prenasledovania, absencia podpory, odmietanie komunikácie, špehovanie, sledovanie sú bolesťou, ktorá ešte tlie v pamäti dvoch zahraničných generácií. Vzťahy sa vyostrili, ako je známe, až tak ďaleko, že Vatikán musel zriaďovať po svete katolícke slovenské misie, zahraničie evanjelické centrá. Nemožno dnes žiadať od tejto generácie stratu pamäti, aj keď je zvyknutá na duchovné sily a odpúšťať, ako nemožno v tomto zmysle neoceniť jej dielo, ktorým prispela do poznania a poznávania slovenského národa prakticky po celom svete a založila bázu bojov a súbojov za obnovenie slovenskej štátnej nezávislosti.

Na druhej strane musíme byť pozorní voči tým, ktorí aj pod kontrolou režimu a v atmosfére spoločných ”súdružských” dohôd generálnych tajomníkov socialistických a ľudovodemokratických krajín vytvorili jednu nesmierne cennú enklávu európskeho slovenského sveta, ktorá dnes sporadicky kvitne, odkvitá, žije i živorí a predstavuje štartovaciu plochu pre osobitnú ochranu a obranu národnej, ale najmä duchovnej identity na okolí žijúcich Slovákov. Bez možnosti zásahu MS ako aj tamojších spolkov a združení - (Maďarsko, Rumunsko, Juhoslávia, Chorvátsko, Poľsko, Ukrajina, Česko...) sa slovenský život často odbil na báze politických dohôd a ústupkov, na ktoré výrazne (Maďarsko, Poľsko, Chorvátsko...) doplatili tam žijúci Slováci.

Samostatnou kapitolou v slovenskom svete je slovenský duchovný život, slovenské duchovné slovo, pieseň, modlitba, spomínané misie a duchovné centrá (kostoly, misie, farnosti, ústavy, knižnice, archívy, vydavateľstvá a podobne). Tie mali živnú pôdu raz viac, raz menej prevlhčenú (najmä v bývalom socialistickom tábore), inokedy alebo stále až podnes tvorivú (západná Európa a ostatný svet). V čase domácej neslobody suplovali slovenský nezávislý duchovný život, pomáhali tunajším duchovným podzemným vlnám, vytvárali bázu vedeckého i umeleckého duchovného života a zjednocovali slovenské komunity takmer po celom svete. Zásluha slovenských kňazov, duchovných, rehoľníkov i laikov, vedcov i umelcov z tohto prostredia na skutočné zhodnotenie a ocenenie ešte len Maticu slovenskú čaká.

Naskytá sa otázka, aj keď ide len o stručný exkurz do tejto problematiky, ako si my plníme dlhy voči slovenskej svetovej komunite teraz, keď nijaký režim nebráni vzájomným stykom i pomoci, hoci sme si vedomí dvojitej identity, dvojitých záujmov, i dvojdomosti v ich súčasnom živote. Kým sa naše exekutívne orgány osobitne zaujímajú o národnostné menšiny na Slovensku, spýtajme sa seba samých, ako sa zaujímame o riešenie otázok intenzívne doliehajúcich zo slovenského sveta k nám.

Je nespornou pravdou, že vyspelé štáty a národy sa k svojej diaspore vytrvalo hlásia a vytvárajú mechanizmy na jej obranu. Nielen preto, že sa opierajú o Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ale i o svoje demokratické Ústavy a legislatívny stav. Nespornou je i skutočnosť, že v liberalizačných či globalizačných pomeroch, ktoré vedú aj k striedaniu ”etnických diferenciácií”, si kultúrne národy a štáty nástojčivejšie uvedomujú význam svojej diaspory a ochrany duchovnej identity. Francúzi, Nemci, Chorváti, Maďari, Poliaci a mnohí iní by nás mohli napomenúť, čo si o tomto procese myslia.

Slovensko je vystavené potrebe koordinovaného prístupu k tomuto problému, lebo má aj špecifické tradície - Matica slovenská - štát - samospráva obcí a miest - individuálny kontakt.

Ak smerom k okolitým štátom nevystačíme len publikáciami, folklórnymi slávnosťami, ale i značne ohrozeným školstvom a sme nútení dbať aj alebo najmä na právne riešenie a duchovnú obrodu Slovákov, pomoc ich náboženskému i spoločenskému životu, ostatná časť sveta, najmä exil po roku 1945, očakáva v duchu Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd riešenie krívd, ktoré na ňom napáchal minulý režim. Prekrývať túto skutočnosť akousi solventnosťou je nezdvorilé, pretože väčšina emigrujúcich a vyhnaných Slovákov všetko stratila, nechala tu, a tam sa musela hospodársky vyrovnať so skutočnosťou absolútneho nedostatku pri vstupe do cudzieho prostredia. Nemožno sa donekonečna ospravedlňovať z absencie dvojstranných štátnych dohôd o prípadnom dvojitom občianstve, pretože tieto východiská riešime liknavo a s ohľadom na našu morálnu povinnosť niekedy až trestne. To súvisí s návratom Slovákov domov, ale i novou vlnou slovenskej emigrácie do sveta, ktorá má možnosť uchytiť sa aj v zahraničnom slovenskom prostredí a navrstvovať ďalšiu generáciu slovenského vysťahovalectva.

Stanislav Bajaník