Do zasneženého zimného dňa začiatkom tretieho tisícročia sa objavila knižka s priliehavým názvom: Pošepkala vločka nehu do oblôčka od známeho básnika Teodora Križku. Tridsať básní plných nehy doplnila ilustráciami nemenej nežnými Alena Teicherová. Hodnotiacim doslovom knižku sprevádza Štefan Sandtner.

Slovo básnika sa teda stalo skutkom, stvárneným v básnickej zbierke s podtitulom: Zimné listy Lenke. Sú to básnické epištoly adresované sedemročnému dievčatku z Dubnice nad Váhom. Knižka je však určená všetkým Lenkám, všetkým dievčatkám a chlapcom, malým i väčším, ba i veľkým a dospelým, ktorí neprestali byť nežnými, dobrotivými a láskavými nielen k svojim vlastným deťom, ale ku všetkým ľuďom, zvieratám a rastlinám, k prírode okolo nás a k celému Božiemu svetu.

Slová a myšlienky básnika sú také jemné a krehké, že sa ich človek bojí nahlas vysloviť, aby sa nerozplynuli a neroztopili ako snehové vločky. Prihovárajú sa detskej duši, čistému, ešte nepopísanému človiečiku, jeho nevinnému srdcu. Pred detskými očami odhaľujú zázraky sveta, prírody, človeka, Boha. Nechcú poúčať, a predsa je v nich skrytá múdrosť, nadhľad dospelého ”uja Teodora”, ktorý upozorňuje na krásu okolo nás, na nádheru našej vlasti, modrých Tatier, zamrznutého okna, čara a tajomstiev lesa, každého stromu osobitne, nežnej krásy motýľov, pradenia kocúrika. Podčiarkuje, že všetko, čo nás obklopuje, je Boží zázrak, vyzýva k pokore a uctievaniu pravých hodnôt. V týchto ”zimných” listoch je toľko ľudského tepla, tichej radosti a obdivu k prírode, k dielu nášho Stvoriteľa. Napísal ich citlivý básnik očarený krehkosťou duše dieťaťa, ktoré má život pred sebou a s otvoreným srdcom a žiariacimi očami pozerá do budúcnosti. Teraz sa formuje jeho charakter, vytvárajú sa návyky a morálne zásady. Rozhoduje sa o tom, aký človek z neho vyrastie, či do radostných očí v časoch neskorších a ťažších sa nenasťahuje zúfalstvo a bezvýchodiskovosť z nenachádzania správneho rozhodnutia a správnej cesty v kľukatinách života. Či to bude silný človek s vyrovnanou povahou, so schopnosťou i v zložitých životných situáciách rozlíšiť správne od nesprávneho, dobro od zla. Či bude svetlom pre svoje okolie a pomôže tým, ktorí budú na jeho pomoc odkázaní. Či bude rozsievať radosť a lásku, alebo sa bude starať len i svoje dobro. Poézia obsiahnutá v tejto novej knižke básnika T. Križku sa dotýka mnohých otázok bytia a ukazuje smer cesty charakterného a mravného človeka. Človeka, ktorý vždy vie, kde je jeho miesto.

ale bez konca.

navracia sa spiatky ku vám do stráne.

Pre koho sa túlam zimným nábrežím?

V rozprávkovej básni, ako vznikol zvon, sa píše:

. . .

”Sprav mi”, prosil, ”prístrešok, kde budem, s tebou bývať!”

Iné básne hovoria o vlasti, o presvätej zemi, o našich predkoch, o krásach slovenčiny o odpúšťaní, o pýche, iné sú zas chválou na Boha, Každá báseň vytvára náladu, atmosféru pohody, pokoja a lásky. Večne pravdy sú vyrieknutí aj v básni o jednoduchých veciach:

nestráca sa, vo veciach sa skrýva,

Takmer každá báseň má svoje postskriptum, akúsi konklúziu o povedanom, pod ktoré sa podpisuje sám básnik – ujo Teodor. I keď sú to zimné listy, obsahujú aj farby jesene, teplo leta a nádej jari. Ilustrácie sú zimné, zasnežené, veď knižka je o snehových vločkách. Záverom ešte uvedieme úryvok z básničky, ktorá dala meno – názov tejto knižke plnej zázrakov:

. . .

Edita Chrenková