Okolo tridsať percent absolventov škôl chce údajne odísť do cudziny. V mnohých prípadoch to nebude cesta na skusy, lež trvalé opustenie domoviny, chlebové vyhnanstvo. Iba malá časť odchádzajúcich nájde takú prácu a dostane aj takú plácu, ako by bolo primerané ich vzdelaniu a pracovnému výkonu. Budú jesť tvrdý chlieb cudzinca. Lebo cudzina bola a je cudzinou. Vedia to tí, čo dlhší čas žili a pracovali v zahraničí, kde chce hľadať prácu a blahobyt, sú desiatky miliónov nezamestnaných.

Vyzývame všetkých politikov koalície i opozície, vládu, všetkých ekonómov, vyzývame zodpovedných pracovníkov štátneho aparátu, spolky, spoločenstvá, inštitúcie: Zabudnite na politické zápasy, zbavte sa nenávisti a hnevov a spolu uvažujte, ako mladým ľuďom zabezpečiť dôstojný život doma, ako im ponúknuť prácu a otvoriť životnú perspektívu, ktorá by ich vyzývala k odovzdaniu síl, umu a srdca na zveľaďovanie Slovenska, na prípravu lepšieho života pre tých, ktorých oni privolajú do života. Vyzývame aj cirkvi: vyslovte o tom jasné a otvorené slovo, pomôžte mobilizovať záchranný mechanizmus, povedzte, čo žiada mravnosť a zodpovednosť pred Bohom za osud spravovaného národa. Našu mládež nabádame, aby nerezignovala, aby sa aktívne zúčastnila na prekonaní dnešného stavu, aby reklamovala svoje právo a osvedčila vôľu žiť dôstojne z vlastnej práce a z vlastného umu doma, rozmnožovať duchovné aj materiálne hodnoty Slovenska, tvorené tiež v neľahkých podmienkach predchádzajúcimi generáciami. Pripomíname jej, že niet takej bohatej krajiny, ktorá by jej mohla pevnejšie prirásť k srdcu než rodný kraj a rodičovský dom, že ju nik neprijme úprimnejšie a s väčšou láskou než vlastná mať a rodina.