Macedónsko susedí s juhoslovanským Kosovom, Bulharskom, Albánskom a s Gréckom. Hornaté územie patrí k dvom horským masívom, Šarskému a Pirinskému. Krajinu pretína rieka Vardar. Známe jazerá Ochrid, Prespa a Dorjanské jazero sú na juhu štátu. Hlavné mesto Skopje postavili na mieste antického Skupi. V meste a na okolí je veľa kultúrnych pamiatok a kresťanských kláštorov. Nová výstavba sa rozprúdila najmä po zemetrasení roku 1963. Meno štátu a národa je prevzaté zo starogréčtiny. Pôvodne Makedonija sa v slovenčine používa v latinizovanej podobe. Teplé kotliny prinášajú bohatú úrodu ryže, bavlny, zeleniny a ovocia. V mestách Bitola, Prilep, Veles a inde žijú aj Albánci a Turci.

Po Samuelovej smrti začiatkom 11. storočia sa stala Macedónia korisťou Byzancie a roku 1371 sa dostala do osmanskej ríše.

V čase obrodenia tu účinkovali bratia Miladinovci. Bojovali za zavedenie národného jazyka a získanie cirkevnej autonómie, nezávislej od gréckeho patriarchátu. Koncom 19. storočia vznikla za vedenia Goce Delčeva organizácia, ktorej cieľom bola autonómia v rámci Turecka, neskôr jeho úplná samostatnosť. Roku 1903 bola založená počas Illinderského povstania tzv. Kruševská republika, ktorá trvala iba desať dní. Jej cieľom bola macedónska štátnosť, jednota, rovnoprávnosť a bratstvo.

Po balkánskych vojnách sa dostala Macedónia do Srbska, neskôr v rámci Juhoslávie tvorila pod názvom Vardar jednu z 9 bánovín.

Okrem Vardarskej Macedónie, ktorá sa stala základom nového štátu, ostala Pirinská Macedónia v Bulharsku a Egejská Macedónia zasa v Grécku.

Macedónci píšu cyrilikou. Macedónčina používa špeciálne písmena k’ a g’ literu k’ (v prepise latinkou), ktorá označuje mäkké k, blízke spoluhláske ť, písmeno g’, ktorým sa zapisuje mäkké g, blízke spoluhláske ď. Slová ako nok’ (noc), meg’a (medza), tug’i (cudzí) sú dokladom na starú zmenu pôvodnej skupiny tj a ktj na k’a skupiny dj na g’. To je jeden z typických znakov macedónčiny. Písmená k’ a g’ sa píšu aj v iných pozíciách, na mieste ť (č), ď: Polenakovik’, g’avol (diabol) lug’e (ľudia).

Tak ako v iných južných i východných slovanských jazykoch sa tu vyskytujú slová ako cvet (kvet), dzvezda (hviezda), krilo (krídlo), a ako u južných Slovanov slová so začiatočným ra-, la-: razum (rozum), lag’a (loď). Zachováva sa pôv. g: glava, spoluhlásková skupina št: štuka (šťuka), štipe (štípe), skupina sr srebro (striebro), sreda (streda), kým skupina čr- sa zmenila tak ako v srbčine a chorvátčine na cr-: crn (čierny), crv (červ). Mäkký jer sa zmenil na e: den (deň) a tvrdý jer na o: son (sen). Na rozdiel od bulharčiny je tu slabičné r: crkva (kostol), kým na mieste nášho slabičného l je tu ol: dolg (dlhý). Spoluhláska ch je najmä v prevzatých slovách (často aj za cudzie h), v domácich slovách sa vynecháva: leb (chlieb), odi (chodí), alebo a mení na v: muva (mucha). Skupina chv sa na začiatku slabiky mení na f: fala (chvála). Pôvodné nosové o, vystriedala samohláska a: dab (dub), raka (ruka), nosové ę, zasa samohláska e: meso (mäso), zajec (zajac).

V tvarosloví je macedónčina bližšia bulharčine. Nemá skloňovanie, ale rozlišuje iba niektoré vokatívne formy: Ivane, sestro, formy množného čísla: maž – maži, žena – ženi, žito-žita, niekedy s rozšíreným základom: čudo – čudesa (zázraky), slon – slonovi (slony). Zánik skloňovania patrí medzi tzv. balkanizmy. K ním sa družia aj postponované, za podstatné meno pripojené členy –ov, -va, -vo, množ. číslo –ve; -ot, -ta, -to, -te; -on, -ona, -ono, -one: mažot (muž), ženata (žena), deteto (dieťa). Syntaktické vzťahy sa vyjadrujú predložkami: čantata na našiot učitelj (taška nášho učiteľa).

Pri pozornom čítaní možno porozumieť macedónsky text, najmä odborný: ”Slovenskata pismenos vo Makedonija se zatvrduva pri krajot na 9. i vo početokot na 10. vek, koga učenicite na Kirila i Metodija - Kliment i Naum sozdavaat vo Ochrid edno od najstarite i najpoznati kulturni slovenskí žarišta.

Základom spisovného jazyka zo štyroch hlavných nárečových skupín sa stali severozápadné nárečia strednej Macedónie. Macedónčina je mladší slovanský jazyk. Vznikla v 19. storočí, viac sa však uplatnila najmä po 2. svetovej vojne, keď sa stala úradným jazykom.

V republike pôsobia dve univerzity, v Skopje a Bitole. V Skopje a Ochride sa koná každoročne letný seminár macedónskeho jazyka a kultúry a v Struge stretnutie básnikov.