John Keegan, známy vojenský dejepisec, napísal: ”Uzniesli sme sa, že to bolo vôbec najúspešnejšie vojenské letecké ťaženie a historický východiskový medzník vo vedení vojen” a označil to za nezvratný dôkaz toho, že ”vojnu možno vyhrať len pomocou leteckých síl”. Na tlačovej konferencii v júni minulého roku, hneď po tom čo srbský silný muž Slobodan Miloševič súhlasil s prevelením svojich vojsk z Kosova do Srbska, Vojvodiny a Čiernej Hory, po skončení 78 dní trvajúceho leteckého bombardovania, cez ktoré podľa prístupných informácii nezaplatil svojím životom ani jeden pešiak NATO v poli, ani jeden pilot, štátny tajomník ministerstva obrany USA Wiliam Coohen vyhlásil: ”Vážne sme ochromili juhoslovanské vojenské sily v Kosove tým, že sme zničili viac ako 50 % delostrelectva a jednu tretinu pancierových vozidiel.” Potom názorne predvádzajúc to na farebných tabuľkách, náčelník spojeného velenia generál Henryk Shelton vyhlásil, že vojenské vzdušné sily NATO zničili ”asi 120 tankov”, ”približne 220 obrnených vozidiel pechoty” a ”asi 450 kusov diel a mínometov”.

Antiseptickú útočnú vojnu vybojovali piloti bezpečne lietajúci vo výške troch míľ (asi 4,5 kilometra). Vyzerá to príliš pekné, aby to mohlo byť aj pravdivé, ale bolo to zaiste tak. No v skutočnosti -, ako to už v tom čase podozrievali podaktorí kritici, - nevyhlásená letecká vojna proti srbským vojskám v Kosove bola v rozhodujúcej miere neefektívna. Bomby NATO poorali časť polí, vyhodili do povetria stovky osobných vozidiel, nákladných vozov a atráp, ale zároveň azda sotva vyradili srbské delostrelectvo a pancierové vozidlá pechoty. Podľa dobre utajovaných hlásení vojenských leteckých síl, ktoré sa podarilo získať Newsweeku, počet pravdepodobne zničených cieľov predstavoval iba zlomok z toho, čo sa udávalo v hláseniach: V skutočnosti bolo to 14 tankov, a nie 120, 18 obrnených vozidiel pechoty, a nie 220, 20 kusov diel, a teda už vôbec nie 450. Ba dokonca aj zo 744 ”preverených” zásahov letcov NATO cez celú vojnu, inšpektori vojenských leteckých síl, ktorí celé týždne strávili pri prečesávaní Kosova z helikoptér aj peši, mohli potvrdiť iba 58 zásahov.

Hlásenia o vlastných preukázateľných stratách zapečatili v sejfoch najvyšší vojenskí dôstojníci a administratívni pracovníci Pentagonu, ktorí za posledné tri týždne pri rozhovoroch s redaktormi Newsweeku ich zastierali, ba dokonca zamlčovali, alebo bagatelizovali ich význam. Prečo sú tieto vykrúcačky a utajovania, ktoré sa znepokojujúco navlas podobajú bombasticky nafúknutým ”spočítavaniam mŕtvol” za Vietnamskej vojny? Cez celú Balkánsku vojnu generál Wesley Clark, ako najvyšší veliteľ vojsk NATO, bol pod podráždeným nátlakom politikov Washingtonu, ktorí hystericky nástojili na tom, aby vyhlasoval len úspešné výsledky bombardovania a ktorí zúfalo za nijakých okolností nechceli do bojov nasadiť jednotky pozemnej armády. Vojenské letecké sily zas namietali, že z výšky 1500 stôp (4,562 metrov) ťažko môžu zasiahnuť tanky. Clark bol však neústupný. Teraz je už vojna za nami a ani generáli, ani jej civilní osnovatelia nie sú ochotní zamýšľať sa nad tým, čo sa všetko vlastne v skutočnosti udialo. Dopytovali sme sa na to, koľko tankov a iných bojových vozidiel bolo v Kosove zničených. Generál NATO Clark na to zasa stroho odpovedal: ”Dostatočne mnoho.”

V istom zmysle sa vlastne dejiny takto jednoducho opakujú. Piloti zvyčajne notoricky hlásia väčší počet svojich ”zásahov”, čo prinajmenšom platí od bitky o Anglicko v roku 1940. Ale každé takéto prekrúcanie faktov môže uviesť do omylu budúcich vedúcich politikov. Vojenské letecké sily boli v Kosove naozaj úspešné. No vôbec nie proti vojenským cieľom, ale proti civilnému obyvateľstvu. Vojenskí plánovači neradi úprimne hovoria o teroristickom bombardovaní civilného obyvateľstva a popod nos preťahujú medové motúzy, hovoriac o takzvanom ”strategickom plánovaní” bombardovania, ale naširoko hovoria o tom, čo zapríčinilo, že Miloševič svoju pozornosť obrátil na osvetlenie administratívnych štvrtí Belehradu. No bombardovaním elektrárne spôsobili utrpenie srbskému civilnému obyvateľstvu, - nie teda ”strieľaním naslepo” do tankov na kosovskom vidieku, - ohrozovali jeho pozície vo vláde. Ale silný muž Srbov neutrpel porážku, aj keď bol dočasne zaskočený vo svojom úkryte. Presné zásahy objektov na zemi zdajú sa byť vidinou bez kontrarozviedkou presne uložených, nastavených navádzacích systémov. Aj s použitím najlepšej technológie piloti môžu zničiť pohyblivý cieľ na zemi len v tom prípade, keď lietajú nízko a pomaly. Sú však vystavení nebezpečenstvu paľby a zásahu zo zeme. NATO však nechcelo vidieť svojich zabitých alebo zajatých pilotov.

Namiesto toho však Pentagon vpodstate vyhlásil víťazné ťaženie a ututlal akékoľvek pochybnosti o krutých následkoch, ktoré nevyhlásená letecká vojna v skutočnosti priniesla. História tejto kamufláže odhaľuje metódy rutinovanej vojenskej a administratívnej byrokracie, ktorá dokáže prekrútiť pravdu, ale ani nie tak pomocou otvorenej bohapustej lži, ako skôr pomocou stále nových a nových opakovaných rozborov istých udalostí a prižmurovaním očí nad nevyhovujúcimi faktami. A priamo v centre bol in flagranti pri tejto činnosti prichytený generál Wesley Clark, ktorý posledný týždeň abdikoval na svoj post a práve pre tento debakel predčasne šiel do kontroverznej výslužby. Clark, ktorý úplne stratil dôveru svojich washingtonských chlebodarcov, definitívne opustí armádu na budúci mesiac, pričom jeho odchod nebudú sprevádzať zvuky fanfár, čím bol poctený víťaz-hrdina Dwight Eisenhower po Druhej svetovej vojne alebo Norman Schwartzkopff po elektronickej Púštnej búrke v Iraku. K jeho cti však treba pripísať, že Clark nemal pochybnosti o vojenských leteckých silách a bol spoľahlivý, - od začiatku až do konca, - pri utváraní presného obrazu bombardovania Kosova. Po skončení vojny srbský veliteľ juhoslovanskej pozemnej armády generál Nebojsa Pavkovič vyhlásil, že stratil iba 13 tankov. Clark to posmešne komentoval: ”To je srbská dezinformácia.” Ale potichu medzi štyrmi očami mu vlastný Clarkov štáb dôverne povedal, že predsa len ten srbský generál môže mať pravdu. No Clark na to odpovedal: ”Musíme prísť na koreň veci!” A tak koncom júna Clark narýchlo pozliepal do juhoslovanského Kosova skupinu, ktorá mala na tvári miesta preskúmať situáciu. 30 expertov, podaktorí z NATO, ale poväčšine z vojenských leteckých síl USA, ktorí boli známi ako MUNITIONS EFFECTIVENESS ASSESSMENT TEAM alebo v skrate MEAT (Komisia na odhad účinnosti použitej munície). Neskôr podaktorí dôstojníci mohli o sebe referovať, že sú ”mŕtvym mäsom” (MEAT, po anglicky meat značí mäso).

Odhalili, že bombardovanie proti pevným cieľom bolo veľmi presné, napríklad bunkrov, mostov a vytypovaných budov-objektov. ”Veľmi často sme sa však stretli až so smiešnymi podvodmi zameranými na využívanie ľahkoverných,” – ako povedal člen tejto skupiny. Teda s kvázidezinformáciami, rozširovaním nepravdivých správ ako jedinej svätej pravdy na oklamanie verejnosti. Srbi však zachránili nejeden most pred vysoko lietajúcimi bombardérmi NATO, dlhý 300 yardov (273 metrov) povyše prúdu alebo po prúde rieky tým, že skonštruovali maketu mosta vyrobenú z polyetylénových dosák, čím ”premostili” rieku. Takto NATO mnoho ráz zničilo falošný most. Makety diel zasa urobili z dlhých čiernych drevených klád uložených na starých kolesách nákladných áut. SDA-9, protilietadlové reaktívne granátomety, zhotovili vo veľkosti 2/3 originálu z pohlinikovaného kartónu, ktorý sa v Európe používa na výrobu škatúľ na mlieko. A z výšky troch míľ (asi 4 a pol kilometra) to mohlo celkom dobre vyzerať ”vierohodne”, - ako povedal istý analytik MEAT-u.

Začiatkom augusta sa komisia MEAT-u vrátila na svoju vojenskú leteckú základňu v Ramsteine v Nemecku s 2600 fotografiami. Pomocou nich generála Waltera Begerta, zástupcu veliteľa vojenských leteckých síl v Európe, stručne a názorne inštruovali o danom skutkovom stave. ”Čo si myslíte o tom, že sme nezasiahli tanky?” – pýtal sa Begert. Clark reagoval rovnakým spôsobom a povedal: ”To nie je možné!” a dodal: ”Neverím tomu!” Clark trval na tom, že Srbi ukryli svoju zničenú vojenskú výzbroj a že komisia ju dostatočne dôsledne nevyhľadávala. Na to mu však odpovedali, že to tak nie je. 50-tonový tank predsa nemohli odpratať bez zvyškov rýh na zemi, ktoré komisia nevidela.

To ukázalo, že NATO úspešne zasiahlo 93 tankov, čo bolo blízke k počtu 120 ako tvrdil generál Shelton hneď po skončení nevyhlásenej leteckej vojny a 153 obrnených vozidiel pechoty, čo nebol taký rozdiel od 220 podvrhnutých Sheltonom. Corleyova komisia nerobila už nijaký nový výskum v tejto oblasti. Skôr hľadala súhlasné tvrdenia s tým, čo nahlásili piloti. Corley, ktorý rozhodne popieral, žeby sa pokúšal zahmlievať, nakoniec povedal: ”Vhodná metodológia je pevnou opornou skalou, ako dosiahnuť daný cieľ.” Podľa istého štábneho dôstojníka NATO, ktorý preveroval tieto údaje, ”viac ako polovicu zásahov”, tak ako sa vyjadril Corley, treba považovať za ”plnohodnotné údery” a toto bola iba istá časť vizuálneho dôkazu, zvyčajne nejasného videozáznamu z odkrytej kabíny pilota, alebo akéhosi záblesku zisteného špionážnym satelitom. Ale aj satelity zvyčajne nemôžu rozlíšiť, či bomba zasiahne nejaký cieľ, keď vybuchne.

Corleyovo hlásenie všetci prijali s tichou nedôverou okrem veliteľstva vojenských leteckých síl. Okrem toho zdroje NATO hovoria, že Clarkov zástupca, britský generál sir Rupert Smith a šéf štábu nemecký generál Dieter Stockmann súkromne Clarkovi radili, aby nesúhlasil s počtami, ktoré uvádza Corley. Ale aj predstavitelia výzvedného strediska boli v rozpakoch. CIA pripisuje väčšiu dôveryhodnosť novembrovému stretnutiu americkej a britskej špionážnej služby, na ktorom sa nakoniec uzhodlo, že Juhoslovanská armáda po vojne je iba zanedbateľne menšia, ako bola predtým. Istý predstaviteľ CIA povedal redaktorovi Newsweeku, že ”Nik nie je veľmi ochotný rozprávať o tejto ošemetnej téme.”

Neskôr sa Ministerstvo obrany snažilo bagatelizovať celú záležitosť. V januári tajomník Ministerstva obrany Coohen a generál Shelton podpísali formálnu Konečnú správu o Kosovskej vojne pre kongres. Správa, ktorá mala 194 strán, vôbec neuvádzala konkrétne údaje, takže podaktorí štátni úradníci sa žartovne vyjadrili, že je ”bezobsažná”. Do správy sa pripojila Corleyho obsažná tabuľka, že NATO zničilo 93 tankov. Ale text predsa obsahoval vzájomne sa vylučujúcu výhradu: ”Hodnotenie neuvádza konkrétne údaje týkajúce sa počtu úplne pohyblivých cieľov, ktoré boli zasiahnuté, alebo do akej miery boli poškodené.” Prehľad podľa vysoko postaveného úradníka Pentagonu je takýto: ”Je to tabuľka vojenských vzdušných síl. Nemyslím si, že má nejaký význam.” V najnovšej verzii tejto správy sa do nebies vychvaľuje triumf vojenského letectva a pritom je paradoxné, že práve vojenské letecké sily prestali používať štatistické údaje z Corleyho správy.

Generál Clark, s ktorým Newsweek viedol rozhovor, sa odmietol vyjadriť o počtoch, a to vraj kvôli zapnutému magnetofónu. Hovorca generála Sheltona tvrdil, že médiá, a nie vojsko, sú posadnuté ”počítaním fazuliek”. Ale je tu v hre predsa len príliš veľa fazuliek... Po novembrových voľbách Pentagon urobí prehľad svojej štvorročnej činnosti a zdôrazní priority výdavkov. Vojenské letecké sily sa budú dožadovať väčšieho podielu. O diapozitívoch, ktoré jeden z hovorcov predvádzal na nedávnom sympóziu Spoločnosti vojenských vzdušných síl, menej nátlakovej washingtonskej skupiny, vyhlásil: ”To nie je nijaký mýtus, nelogický výmysel. To je ukážka amerického drastického spôsobu vedenia vojny.”

Existuje však riziko, že ľudia riadiaci politiku a politici budú ešte viac rukojemníkmi fixného mýtu, druhu útoku ”s chirurgickou presnosťou. Poučenie je však také, že agresívne bombardovanie civilných tovární zvyšuje morálne výčitky svedomia a nepostačuje na vypudenie takého silného muža ako je Miloševič

Podľa časopisu NEWSWEEK 15/2000 spracoval

Eduard Gašinec