Msgr. Philip Reilly je 38 rokov kňazom. Dvadsaťšesť rokov viedol výchovu kňazov v seminári a teraz je kaplánom kontemplatívneho ženského rádu v kláštore Najsvätejšej Krvi v Brookline v štáte New York. Celých 31 rokov sa už venuje činnosti v akcii Za život (Pro Life), teda začal ešte predtým, než Najvyšší súd USA odsúhlasil zákon o potrate roku 1973, jeden z najneľudskejších, aké boli na zemeguli prijaté, umožňujúci ukončenie tehotenstva až do okamihu pôrodu metódou tzv. čiastočného pôrodu. Stal sa zakladateľom hnutia ”Helpers of God´s Precious Infants - Pomocníci božích drahých detí.” Tento statný, urastený muž s priamym pohľadom a usmievavou tvárou je známy v celých Spojených štátoch a dnes môžeme povedať, že takmer na celom svete. Vzbudzuje obdiv svojou vytrvalosťou a svojím nekompromisným stanoviskom vo veciach ochrany života, a to v celej šírke, nielen ochrany zelenej prírody, životov psov a mačiek, ale predovšetkým ľudského života. Treba poznamenať, že jeho aktivity v USA podporujú aj tradicionalisti v protestantských cirkvách a synagógach. Jeho hnutie už prekročilo hranice USA.

Z viacerých návštev poznám osobne aj Ameriku iného druhu, než nám ju predstavuje televízia vo svojich akčných i nasladlých seriáloch, Ameriku obyčajných, múdrych, srdečných, pracovitých ľudí, ktorí si ctia zákon, slobodu a právo, ale ktorí neváhajú proti zlému zákonu bojovať a aktívne sa brániť všetkými prostriedkami, ktoré im americká ústava umožňuje. Sú to práve takí istí ľudia ako u nás, ktorí každú nedeľu idú do kostola a s Bohom začínajú i končia každý deň. Na svedomie týchto ľudí a božiu pomoc postavil svoju stratégiu boja proti tragickým následkom amerického potratového zákona otec Reilly.

V USA sa denne usmrtí okolo 4000 nenarodených detí. Preto mnohí Američania považujú rok 1973, kedy Najvyšší súd Spojených štátov legalizoval toto zabíjanie, za nástup kultúry smrti. Je to nenormálny stav a uvedomujú si ho stále viac tí občania, ktorých ani po dlhých rokoch premývania mozgov nedokázali masmédiá presvedčiť o tom, prečo sa majú vlastné deti usmrcovať v živote matky a počet obyvateľstva dopĺňať napr. prílivom ázijských imigrantov? Pre vysvetlenie je treba povedať, že vo vzťahu k budúcim matkám v USA sú dva druhy kliník: tie, na ktorých sa uskutočňujú pôrody a také, na ktorých sa uskutočňujú potraty. Preto po roku 1973 začal tuhý boj proti potratovým klinikám. Pred klinikami sa aj strieľalo, organizovali sa protestné pochody, blokovanie vchodov do kliník a všetky možné protestné akcie, a nič nepomáhalo. Ktože u nás vie o tom, že pre odpor proti realizácii potratového zákona v Spojených štátoch bolo uväznených okolo 50 000 občanov? Stavali ich pred súd, odsudzovali na väzenie, peňažné tresty a ... potratové kliniky fungovali naplno ďalej.

Bolo to obdobie, kedy americkí bojovníci za kultúru života dospeli k zásadnej zmene postoja. Bude najlepšie, keď toto stanovisko vysvetlí otec Reilly osobne, tak ako to povedal vo svojej prednáške:

Ako vyzerá praktická stránka tejto činnosti, ktorá má čisto duchovný základ a pramení jedine z viery a pevnej dôvery v Boha? Ako hovorí otec Reilly, začínajú vždy v kostole sv. omšou, ktorú celebruje biskup a sv. prijímaním. Takto vyzbrojení eucharistiou začnú sa pred vystavenou Sviatosťou oltárnou modliť. Kňaz si odloží omšové rúcho, začne sa predmodlievať ruženec a vedie z kostola všetkých, ktorí sa chcú v ten deň zúčastniť na modlitbe, pred kliniku. Počas procesie sa medzi sebou nerozprávajú, iba sa modlia ruženec. Polícia je vopred informovaná o tejto tichej procesii a sprevádza účastníkov až na miesto pred klinikou. Na procesii sa môžu zúčastniť len tí, čo akceptujú tieto pravidlá. Pred klinikou sa pomodlia 15 desiatkov, t.j. celý ruženec a to tak, že medzi jednotlivými tajomstvami spievajú pieseň. Na konci pokľaknú na chodníku a zotrvajú asi minútu v úplnej tichosti. ”Keď sa tak deje, mohli by ste na Broadwayi počuť na tomto mieste padnúť ihlu na zem”, hovorí otec Reilly. Treba pripomenúť aj to, že pri klinike majú už dnes službu aj odborne pripravení aktivisti hnutia Pro Life, ktorí oslovujú ženy, idúce na zákrok na kliniku a pokiaľ prejavia záujem, poskytnú im základné rady, ako si počínať v tejto pre nich kritickej chvíli života.

Otec Reilly opäť a opäť zdôrazňuje potrebu fyzickej prítomnosti pred klinikou. Podľa neho je potrebná z troch príčin: aby sa prítomní modlili za každého, s vľúdnosťou poskytovali informácie a čo je práve také dôležité - ponúkali pomoc, a to všetko s láskou a porozumením. To je tá najlepšia príprava, najlepšia atmosféra na evanjelizáciu, a preto niet divu, že sa tu dejú priam zázraky, o ktorých by sa už mohla napísať kniha. Ba čo viac: čo obrátenie a zachránená ľudská bytosť, to nový životný príbeh. Otec Reilly, práve tak ako aj mnohí iní aktivisti a jeho spolupracovníci, zažíva neraz úžasnú chvíľu radosti a obrovského zadosťučinenia, ktoré sa nedá slovami ani vyjadriť, keď im po istom čase, dokonca po niekoľkých rokoch donesie matka ukázať dieťa a príde sa poďakovať za jeho záchranu a pomoc.

”Keď sme v diecéze Brooklyn začínali, boli sme iba siedmi: tri staré mamy, dvaja starí otcovia, jedno zamestnané dievča a ja”, hovorí otec Reilly. ”V tom čase tu bolo 44 potratových kliník a len v našej diecéze sa ročne usmrtilo okolo 55 000 detí. Za sedem rokov tejto aktivity Boh zatvoril 22 kliník. Okolo 5 000 žien odchádza ročne z kliník s rozhodnutím za život.” Čo je však pozoruhodné, hnutie sa rozšírilo po celom štáte New York. Už tam zavreli celkove 37 kliník. Rozšírilo sa do Kalifornie, preskočilo Tichý oceán a pôsobí už aj v Austrálii a na Novom Zélande.

Začínali siedmi, po troch mesiacoch ich bolo 60 a pridal sa k ním biskup. Dnes vedie tento boží ľud 70 biskupov v USA, z toho 5 arcibiskupov a 5 kardinálov. Je to v našich časoch jedinečný príklad, ako môže byť skromná akcia malého počtu ľudí účinná, ak je podporená milosťou božou, lebo v slabosti ľudí sa prejavuje božia moc v ľudskom spoločenstve od počiatku sveta. A či to nie je zázrak, že Cirkev vyšla do ulíc a vstúpila tým najušlachtilejším spôsobom - obranou kultúry života pred kultúrou smrti aj do politického a spoločenského diania v Spojených štátoch? Ochrana počatého života v živote matky sa stala jedným z hlavných argumentov v predvolebnej kampani v USA tohto roku!

Ale na druhej strane je pre veriacu časť Slovenska povzbudzujúce vedomie, že aj my máme medzi sebou takých hrdinov ako Amerika v osobe otca Reillyho a jeho nasledovníkov: nenápadných, skromných, ktorým bolo dopriate prežiť peklo ľudských útrap a poníženia. Potrebujeme ich obranu viery a dedičstva našich otcov, ich príklad všetkým zakríknutým veriacim, ktorí donedávna tvorili druhotriednu masu obyvateľstva, že demokracia je pre každého, lebo ľudské práva sú nedeliteľné a nepodmienené príslušnosťou k národu, rase, náboženstvu alebo ideológii. Ak sa môže o ne uchádzať jednotlivec alebo skupina, potom tým viac väčšina občianskeho spoločenstva.

Americké hnutie na ochranu nenarodených detí dáva nám zároveň príklad zjednocovania síl pri obrane fundamentálnych zásad kresťanskej civilizácie, nehovoriac už o tom, že zjednocuje kresťanov rôznych cirkví pri obhajobe kultúry života. Lebo éra komunistickej totality a jej následky v súčasnom spločensko-politickom živote krajiny hádam u nás vyliečili z ilúzií tých, ktorí si mysleli, že oslabovaním príslušníkov Katolíckej cirkvi a hlavnej masy nábožensky založeného obyvateľstva sa posilnia pozície iných. Áno, určitú dobu možno profitovať na úkor zdeptanej a poníženej ľudovej masy, ale dlhodobo takáto stratégia vyúsťuje do totálneho oslabenia celého národného spoločenstva podkopaním ideových základov kultúry a oslabením národného cítenia a sebavedomia. Preto je príklad otca Reillyho veľmi aktuálny práve na Slovensku, kde veľká časť katolíckej inteligencie trpne čaká na Godota, ale zázrak sa u nás neudeje bez vlastného pričinenia. Aj Slovensko začalo vymierať a pre malý národ je to vážne memento. Lebo ak sa nespamätáme včas, začneme čoskoro zberať trpké ovocie starej nenávisti i súčasnej ľahostajnosti k osudu druhých, takže nakoniec nám nanič budú všetky politické strany a ich súperenie i ruvačka o majetok, lebo kosť je už obhryzená...

Ale takýto záver článku o božom zázraku sa nehodí. Práve príklad otca Reillyho a jeho spoločenstva v USA nám dáva optimistickejší pohľad na svet a odpoveď na otázku, prečo hlboko veriaci človek je nápadný svojou vyrovnanosťou a láskavým pohľadom na svet až po okamih prechodu do večnosti. Je jedným z impulzov presahujúcich ľudské možnosti, ktorými Kristus už po dvetisíc rokov odpovedá na nové formy entropického pôsobenia zla novými formami pôsobenia Ducha a božej informácie, usmerňujúcimi konanie jednotlivca i celého ľudského spoločenstva.