Ešte nikto neurobil toľko pre to, aby vyniesol na svetlo božiu pravdu ohľadne charakteru a kariéry Billa Clintona, ako R. Emmett Tyrrell ml. so svojím časopisom The American Spectator. Tyrrell v tejto zrozumiteľnej biografii, ktorá je vôbec prvá, aká bola kedy o úradujúcom americkom prezidentovi napísaná, využíva všetky známe fakty o Clintonovi spolu s nezverejnenými skutočnosťami. Dozvedáme sa veci, ktoré by o ňom nepovedala ani jeho manželka Hillary. Prinášame jednu ukážku z tejto knihy.

Oxford a Praha:

Búrlivák s kabátom a viazankou v 60-tych rokoch

Posledné dni kampane v roku 1992 sa Clinton dostal do pekelnej situácie, ktorá ho musela znepokojiť viac ako čokoľvek iné. Vyšlo najavo, čo všetko urobil pre to, aby sa vyhol vojenskej službe. Boli odhalené i vážne kompromitujúce skutočnosti, ktorých sa tento ľavicový radikál geopoliticky dopustil na samom vrchole studenej vojny, kedy jeho zem stála proti sovietskemu komunistickému bloku. Toto obdobie je zrovnateľné s dobou nacistického Nemecka. Všetko začalo za Clintonových študentských rokov v Oxforde. Vtedy jeho srdce prekypovalo pokrokovými názormi, ktoré mali mať v jeho prezidentskej praxi opäť miesto. V Oxforde začal hrať na politickom poli studenej vojny na oboch stranách. Predstieral, že sa len pokúsi oddeliť dobrých komunistov od zlých, umiernených od tých zarytých - podľa žargónu západných liberálov. Bol to však len ďalší príklad toho, ako si Clinton vytvára svoje vlastné pravidlá a bezohľadne sleduje svoje vlastné dvojzmyselné ciele. Dnes sa zdá, že studená vojna vypadla z dejín a nezanechala žiadnu stopu, nijakú kvapku krvi, chýba dokonca i akési demonštratívne uzmierenie. Vybledli aj slogany na múroch, ktorými tzv. mieroví demonštranti dávali najavo svoje postoje. (”Dajte šancu mieru”, ”Je lepšie byť červený ako mŕtvy”, ”Koniec bombám” atď.) Dnes sa ani nepripomínajú pamätníky, víťazi a porazení. Americký vojensko-priemyslový komplex pomaly ”stráca” silu bez toho, aby existovalo všeobecné prijateľné vysvetlenie, prečo jeho pozícia skôr narástla. Červená armáda, vojenská mašinéria, ktorá od svojho nástupu v roku 1917 vyvraždila viac než 50 miliónov ľudí, náhle a bez jediného výstrelu odtiahla zo svojich ovládnutých teritórií. Jej uniformy s historickými hviezdami sa predávali v uličkách Prahy a Budapešti. V apríli 1992 som si jednu takúto v Prahe kúpil. Priekupník, ktorý hygienu Červenej armády poznal, mi poradil, aby som si uniformu nezabudol odvšiviť. Clinton by sa nad tým v šesťdesiatych rokoch nikdy nepozastavil. Nemrkli by ani jeho pokrokoví profici. Dôvod vyšiel na javo práve pri prezidentskej kampani. Koncom šesťdesiatich rokov sa Clinton veľmi aktívne zúčastnil protiamerických radovánok na opačnej strane barikády.

l.

Koncom šesťdesiatych rokov bol Oxford úľom, kde to priamo bzučalo morálnou nadradenosťou. Univerzitní hodnostári a ľavicoví študenti odsudzovali špinavú západnú civilizáciu a snívali o krásnej budúcnosti ľudstva, ktorá by nastala, keby tak mohli prevziať moc do svojich rúk. Clinton bol štipendista Rhodesovej nadácie. Na univerzite však malo protiamerické zmýšľanie vtedy rovnakú silu ako nadradené ľavičiarske postoje. A vždy ambiciózny a pätolizačský Clinton sa situácii ľahko prispôsobil. Mal veľa múdrych radcov - ľavicových anglických univerzitných hodnostárov, hosťujúcich Američanov, medzi ktorých patril Robert Solow a ľavicový jazykovedec Noam Chomský, ktorý tak nadšene oslávil víťazstvo komunistov vedených Pol Potem nad proamerickou vládou v Kambodži. Nepochybne sem patrila aj osveta mládeže 60-tych rokov - žvachtlajúci guru v zapáchajúcej tunike, sociálne uvedomelý rockový spevák vydávajúci sa za básnika, vegetariánsky diskdžokej, predavačka organicky vypestovaných potravín, ktorá si nikdy nezapla posledné dve gombičky na halenke. Tí všetci mohli byť koncom 60-tych rokov zahrnutí medzi tzv. Hlasy protestu. A tí tiež pomáhali vytvárať búrlivákov ”Weltanschanung” a jeho resumé.

Z týchto dvoch odrazových môstikov získal Clintonov vládny kabinet väčšinu svojich podporovateľov a frivolných myšlienok. Oxfordská univerzita a právnická fakulta v Yale –priateľstvo, ktoré tu nadviazal, klasifikovala jeho dôveru vo vládnom systéme a prebudila jeho poškuľovanie po pamätných doskách. Behom štúdií na oxfordskej univerzite sa často vydával na púte po všetkých európskych svätyniach. Behom volebnej kampane vyšlo najavo, že jedna takáto púť viedla do Španielska, kde plakal pred historickými pamätníkmi španielskej občianskej vojny. Zastavil sa i v Oslo, kde mal konzultácie na Inštitúte medzinárodného mierového výskumu. Cestoval do Moskvy a Prahy. Táto posledná cesta znamenala problém. Bola to kompromitujúca škvrna jeho volebnej kampane 1992, a republikáni sa chvíľu radovali, že ho znemožnia. 25. októbra vyšla v denníku Washington Times správa, že Clinton bol uprostred studenej vojny zapojený do nepretržitých a protivojnových aktivít. Okrem iného sa jednalo o protiamerickú propagandu a medzinárodnú špionáž v roku 1969. Tento prezidentský kandidát demokratickej strany stál na strane nepriateľov Ameriky. Našim vojakom išlo vo Vietname o život a odporcovia vojny vykrikovali heslá typu ”Ho, Ho, Ho Chi Minh – the NLF Are Gonna Win” (Ho-Či-Min- roľnícka federácia zviťazí). Správa sa zdala byť zdrvujúca. Usvedčila ho i z jeho svojvoľného klamstva, ktoré predniesol na jar predchádzajúceho roku. Vtedy tvrdil, že nikdy neobdržal povolávajúci rozkaz. Podľa správy z novín dostal dokonca dva, ale prostredníctvom v tlači menovaných vplyvných osôb sa nástupu do armády dokázal vyhnúť.

Clintionovi, odhalenému ako verný zástanca nepriateľskej strany, protivojnový demonštrant, ktorý sa ľsťou vyhol povinnosti vojenskej služby v armáde, nebola ani umožnená obrana zdôvodnená vyšším princípom. Jeho politika by údajne mala rovnaké princípy ako jeho protesty. Denník Times dokonca citoval Lincolna Allissona, politického lektora z Oxfordu, podľa ktorého Clintonova protivojnová aktivita bola ”rýdzo sebeckého charakteru”, nemajúca absolútne žiadne etické podklady. Išlo vraj len o zbabelosť alebo možno tiež o stratený čas v armáde, ktorý by ovplyvnil jeho dobre naplánovanú politickú kariéru. Zo všetkých odhalených skutočností, ktoré noviny vyniesli na verejnosť, bola najhrozivejšia tá, ktorá sa týkala Clintonovej 40-dennej cesty do Švédska, Fínska, Sovietskeho zväzu a Československa v roku 1969. Napriek tomu, že ako študent vtedy nemal veľa peňazí ( jeho štipendium činilo ročne len 2 760 dolárov na štúdium, ubytovanie a stravu), cestoval do Moskvy a ”býval v jednom z najdrahších moskovských hotelov s názvom Nacionál, ktorý bol v tej dobe medzi miestnou elitou obľúbený”, potom navštívil Prahu, hlavné mesto jednej z krajín sovietskeho bloku s najrepresívnejším režimom, okupované práve Sovietskou armádou. Len samotný výlet do Moskvy by vtedy vyšiel na 5000 dolárov.

Ale vyšlo najavo viac. V ten deň, kedy Washington Times vytlačil svoju správu, objavila sa podobná aj v londýnskom denníku Sunday Times. Tu sa noviny podrobnejšie zaoberali Clintonovou protiamerickou činnosťou. Zúčastnil sa schôdze Skupiny 68 - organizácie amerických mierových aktivistov, ktorých podporovala prosovietska mierová rada Anglicka. Vo Fínsku sa zišiel s vedúcimi medzinárodnými protivojnovými aktivistami. Jeho pobyt v Moskve bol zariadený prostredníctvom Inturistu, čo bola štátna cestovná kancelária pracujúca pre rozviedku KGB a armádnu GRU (ako ostatné všetky cestovné kancelárie komunistických krajín alebo nimi založené na Západe, či už oficiálne alebo neoficiálne prostredníctvom ich agentov)

Odkiaľ sa vzali tie peniaze? Ako sa americký študent dostal medzi Sovietov? Nepochybne v tom mala prsty KGB, alebo nejaký propagandistický úrad sovietskej vlády. V období studenej vojny existovalo vždy podozrenie, že medzinárodné mierové hnutie je akýmsi spôsobom riadené z Moskvy. Hneď po zverejnení týchto správ sa vo Washingtone začali šíriť rôzne zvesti. Štátne záznamy vraj majú v evidencii, že sa Clinton zriekol svojho amerického štátneho občianstva, aby sa vyhol vojenskej povinnosti, že sa dopustil zrady a že behom svojho pobytu v Moskve uskutočnil tajnú návštevu Hanoja. Podobala sa vraj tej, ktorú uskutočnila a bola za ňu verejne kritizovaná i protivojnová aktivistka Jane Fondová.

Clintonove vyhliadky na zvolenie sa stali pochmúrne. Keď si jeho personál lámal hlavu nad tým, ako kampaň zachrániť, stalo sa niečo úžasné. Reči náhle ustali ako keď utne. Reportérom naraz nevadili klamstvá, ktorými ich Clinton roky zahrňoval. Občianske skupiny už nepožadovali riadny odpočet jeho povolávacích rozkazov, nezaujímali sa o jeho protivojnové aktivity, o jeho návštevy v komunistických krajinách uprostred studenej vojny - návštevy ako sa zdalo mali podporu komunistických vlád. (Citácia z N. N. 18/2000, ”TRETIA SVETOVÁ VOJNA O VEDOMIE ĽUDÍ UŽ DÁVNO ZAČALA.” /O najznámejšom psychotronikovi KGB MUDr. Ivanovi Kašpirovskom/: ”Apoštol zla? Ako Hitler mal svojich jasnovidcov, tak podobného jasnovidca má i Žirinovský. Je ním muž, o ktorom sa hovorí, že má nespornú zásluhu na jeho úspechu vo voľbách: Ivan Kašpirovský.

NN: ”Čo poviete na to, že Kašpirovský sa vydal do USA, aby aj tu pôsobil na televíznych obrazovkách?

Robert Nový: ”Vojenské systémy USA majú určité štruktúry, ktoré využívajú ľudia týmito schopnosťami nadania. Nemali by sme si totiž predstavovať, že všetci Američania musia byť demokrati. Mnoho vecí naznačuje, že sú i v USA sily, ktoré sa rozhodli využiť fenomén Kašpirovský. K tomu je ale potrebné zneužiť amerických naivistov. Behom tridsiatich rokov môže byť napríklad obraz USA úplne iný. Kaspirovského prítomnosť v tejto zemi je príprava na psychologickú vojnu”)

Zverejnené skutočností nemali absolútne žiadny vplyv na voľby. Snáď to bolo tým, že pri debate Clinton už G. Busha napadol za to, že pochybuje o jeho patriotizme. Verejne Busha pomenoval ”McCarthystom”. Možno sa žurnalisti obávali toho, aby aj ich tak nepomenoval. Clinton pri svojej kampani tiež vyhlásil, že Bushova vláda preveruje aj jeho matku. V každom prípade nepadli správy o Clintonových cestách za Železnú oponu a o jeho protivojnových protestoch na úrodnú pôdu. Zistil som, že ani o rok nato, ako sa tieto správy objavili v londýnskych a washingtonských novinách, sa ani jeden žurnalista neobťažoval sa im venovať(!!!)